Freeteimer - označenie pre toho, kto má voľný čas. Freetimeri sú vo svete čoraz viditeľnejšou skupinou mladých ľudí, ktorých život neurčuje kariéra. Pomenovanie im však vymysleli ľudia, ktorí o voľnom čase len snívajú a je pre nich takmer hriechom. Svojho pracovného miesta by sa nikdy nevzdali. Freetiming totiž nie je vyrábanie si voľného času na zábavu, ako skôr nutnosť prispôsobiť sa podmienkam trhu práce. Tam vládne veľká nezamestnanosť a malá pružnosť systému. Pomenovanie freetimer pochádza z Japonska, krajiny so štruktúrou a poriadkom silnejším ako kdekoľvek inde na svete. Nezaradiť sa do systému tam znamená vylúčiť sa zo spoločnosti. Z freetimerov, pre ktorých slovenský názov zatiaľ neexistuje, má oprávnený strach generácia rodičov, ktorí s nevôľou pozerajú na potomka váľajúceho sa na gauči, kým oni každé ráno vyrážajú do práce. O to viac, že mnohí z nich si pamätajú socialistické časy, keď najlepší bol ten, kto mal v občianskom za celý život pečiatku len od jedného zamestnávateľa.

Pravý freetimer
Matej je mladý umelec po strednej škole, ktorý sa postupne presídlil aj s ostatnými spolužiakmi do hlavného mesta Čiech. Praha je väčšia ako Bratislava, ponúka viac šancí nájsť si prácu a cudzí jazyk nie je nutnosťou.
Jeden zo spolužiakov sa preorientoval na počítačového grafika, druhý robí v produkčnej spoločnosti a Matej si po nepravidelných kšeftoch v umeleckom odbore našiel stále miesto premietača v malom kine.
Premieta od jednej poobede do jedenástej večer. Ak robí celý týždeň, zarobí viac. "Mohol by som robiť ako blázon a zarábať relatívne slušné peniaze, ale prečo? Mám psíka, radšej s ním a priateľkou strávime čas v parku," hovorí.
Ľudia zvyknutí na kariérny život to ťažko chápu. Takisto ani dravá časť mladej generácie, ktorá riadi vlastné firmy a netuší, ako sa cestuje hromadnou dopravou.
Peniaze, ktoré si Matej zarobí, stačia tak akurát na jednoducho zariadený nájom, stravu pre seba a psa. Ale ak treba, nájde sa aj na nečakaný nevyhnutný výdavok.
Čo má namiesto dostatku peňazí? Voľné rána, málo stresu, čas na blízkych. Kultúru si nahrádza cez okienko premietačskej kabínky. Čo nemá? Sociálne istoty, ani jasný obraz budúcnosti.

Romantici a lenivci
"Skutočnosť nie je až taká romantická, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Dôvod rozmachu tohto fenoménu nie je ani tak v túžbe po jednoduchej a málo platenej práci," hovorí Michal Hvorecký, mladý spisovateľ mapujúci súčasnú generáciu. "Na takúto ilúziu slobody už verí naozaj málokto. Ide skôr o životnú nevyhnutnosť."
V ére superznačiek ostáva mnoho vzdelaných mladých ľudí odsúdených na takzvaný McJob, čiže povolanie hlboko pod úrovňou svojich znalostí a schopností. Napriek odborným vedomostiam pracujú len ako brigádnici v kaviarňach, kníhkupectvách, vo sfére služieb.
Dôvody takého štýlu života sú jednoduché - aj po skončení vysokej školy miesta pre absolventov buď nie sú, alebo zamestnávateľ požaduje niekoľkoročnú prax. Niektorí ľudia sa preto pre freetiming rozhodnú dobrovoľne. Ak majú na to podmienky - bývanie s rodičmi alebo zdedený byt po starých rodičoch. Na domácnosť prispievajú najviac dvoma tisíckami a majú prácu, z ktorej sa dá vyžiť.

Aké sú výhody
Pre freetimering sú najvhodnejšie povolania ako napríklad prekladateľstvo, kde stačí počítač.
Prekladateľ z cudzích jazykov Laco sa rozhodol, že si nenájde zamestnanie. Stačia mu občasné preklady pre firmy. Neviaže ho pevný pracovný čas, deň má pre seba, robiť môže aj v noci. Je v tom lenivosť?
"Do tej miery, že sa mi nechce vstávať o siedmej ráno a tlačiť sa s ľuďmi na zastávke a potom v autobuse," hovorí. "Popri lenivosti ale funguje vôľa byť pánom vlastného času. Vyhovuje mi, že si ho môžem zariadiť podľa potreby. Ak dostanem zákazku v stredu, poviem si, že budem robiť do nedele a potom idem niekam na výlet."
Mnohí z dnešných freetimerov boli aj zamestnaní. Ale nevyhovoval im stres vyplývajúci z pracovných vzťahov, hierarchie či plytvanie energiou na riešenie zbytočných vecí popri práci. "Keďže mám dosť voľného času, robím veci čo sa mi páčia," hovorí Laco. "Dali by sa zhrnúť ako športy a umenie."

Aké sú nevýhody
Aj práca na "voľnej nohe" chce aspoň akú-takú sebadisciplínu. Mnohí freetimeri potvrdzujú, že si niekedy nevedia ustrážiť čas a uvítali by možnosť čiastočného pracovného úväzku. "Ak človek nad sebou nikoho nemá a nemusí robiť, tak nerobí," hovorí jeden za mnohých.
Nie každá podoba freetimerstva má príchuť slobody. Čoraz viac mladých ľudí s univerzitným vzdelaním, najmä humanitného zamerania, nemá šancu získať kvalifikované zamestnanie vo svojom odbore. Problém s nezamestnanosťou majú aj vyspelé krajiny. Situáciu sa snažia riešiť novými modelmi organizovania práce, predovšetkým pracovného času. Stále menej sa v nich využívajú štandardné pracovné zmluvy a celoživotná pracovná kariéra.
Celoživotné zamestnanie na plný úväzok začína byť pomaly výnimkou aj v krajinách Európskej únie. Čoraz viac ľudí, a nemusia byť práve po skončení školy, pracuje na čiastočný pracovný uväzok. Vravia - radšej takto ako vôbec. Západní zamestnávatelia už tiež prišli na výhody nových foriem práce - nemusia plošne znižovať pracovný čas. Rozmáhajú sa napríklad dočasné pracovné zmluvy. V niektorých krajinách vôbec nie sú povolené, napríklad v Nemecku sú legálne len vo výnimočných prípadoch.

Amerika a Japonsko
Práca na dobu určitú, ktorá sa v Amerike uplatňuje už aj vo veľkých podnikoch, je výhodná pre zamestnávateľa, ktorý ušetrí na nákladoch spojených napríklad s odstupným.
"V Spojených štátoch už takmer zanikla stredná vrstva. Čoraz viac zamestnávateľov neposkytuje pracovníkom trvalý úväzok, ale len dočasnú pracovnú zmluvu, čo mladým znemožňuje zotrvať dlhšie pri jednom džobe a získať akýkoľvek postup v kariére," hovorí Michal Hvorecký.
Denník Financial Times priniesol reportáž z Japonska, ktoré sa spamätáva z hospodárskej recesie. V hlavnom meste vidno veľa nezamestnaných ľudí, hľadajúcich si prácu. Niektorí doteraz nosia kravatu a oblek a odchádzajú každé ráno z domu akože do práce, lebo nemať stálu prácu je v krajine, ktorá vybudovala prosperujúci hospodársky systém dôslednou mravčou prácou, hanba. Mladí ľudia však už systému práce na celý život neveria. Ich situácia pripomína obraz slovenských miest - slobodné deti žijú doma u rodičov a hľadajú si príležitostné práce.
"Pre určitú časť freetimerov je to bezpochyby dobrovoľné rozhodnutie, ale väčšinu k tomuto postaveniu donútili okolnosti súčasnej globálnej hospodárskej krízy," hovorí Hvorecký. "V mojom okolí v Bratislave sa svojmu pôvodne vyštudovanému humanitnému odboru nevenuje takmer nikto."

Kto za to môže
Jedným z dôvodov pribúdania freetimerov je neflexibilnosť zákonníka práce. Výskumy a štúdie o predstavách mladých ľudí o kariére a budúcom zamestnaní sa momentálne nerobia, prednosť má prispôsobovanie zákonov pred vstupom do Európskej únie.
Hoci od 1. júla platí nový zákonník práce, ktorý je v zamestnávaní flexibilnejší, tak podľa analytika ING Bank Jána Tótha ešte roky nebude brať do úvahy čiastočné pracovné úväzky a situácii sa neprispôsobí tak, ako to nedávno urobilo napríklad Holandsko.
Dovtedy sa mladí budú snažiť zamestnávať aspoň príležitostne a využiť príležitosť zamestnať sa na trvalo. Ako sa im bude dariť, nie je len otázkou ich chute.
Aj Laco, ktorému sa nechce tlačiť v mestskej hromadnej doprave a rád chodí na výlety, sa na čas presúva do kancelárie firmy, kde sa "nedá vyvaľovať na posteli a každú polhodinu otvárať chladnička a zapínať telka". A aké sú jeho ďalšie plány a predstavy o živote?
"Jeden je ísť prekladať pre firmu, zarobiť si nejaké peniaze na dva - tri roky a znovu žiť ako freetimer. Druhý plán je ujsť niekam do Ázie, učiť tam deti po anglicky a niečo vidieť. Alebo pôjdem študovať Jamesa Joycea do Dublinu, ale to by som sa musel prihlásiť na postgraduál," hovorí.
A ešte vie, že ak sa mu podarí nájsť si "dobrú babu", bude to koniec všetkého voľného času.

A tak idú preč
Laco nie je jediný, čo uvažuje o odchode za hranice. Na Slovensku znamená freetimer najmä prácu v baroch, diskotékach, ale za prácou čašníka alebo kuchára sa oplatí odísť do cudziny.
Dievčatá húfne odchádzajú zo Slovenska najmä do Ameriky alebo do Veľkej Británie, kde robia babysitterky. Veľkej obľube sa už pár rokov tešia riečne alebo oceánske lode, kde sa dá slušne zarobiť ako chyžná, recepčná, či za barom. Nie je to náročné na vedomosti a zručnosti, ale treba robiť aj dvanásť hodín denne a byť k dispozícii celých dvadsaťštyri hodín. "Je to však celkom pohodlný život - máš kde spať, čo jesť, všetko zadarmo a zarábaš si iba na seba," hovorí Alena, ktorá na lodi strávila štyri roky.
Mladí ľudia odchádzajú najprv na rok-dva a hovoria si, že ešte jeden rok a končím. Vo väčšine prípadov zostávajú dlhšie. Po počiatočnom nadšení sa stávajú motiváciou len peniaze, ktoré po návrate umožnia vrátiť sa do freetimerských koľají.
Tí, čo majú vzdelanie totiž zistia, ako im za tie roky unikli možnosti a príležitosti na Slovensku. Opustiť príležitostné práce však nie je ľahké, ani keď nechýba vôľa. Vo firmách ponúkajú nástupný plat, z ktorého si existenciu nevedia predstaviť. "Prestalo ma trápiť, čo so mnou bude, keď miniem našetrené peniaze a neprídu ďalšie. Stále sa dá nejako prežiť," hovorí Alena a dodáva: "Kariéra v ozajstnom zamestnaní je ešte stále najväčšou istotou."

Flexibilné modely práce
Flexibilný pracovný čas je dôsledok vysokej nezamestnanosti, ale vyplýva aj zo snahy zamestancov riešiť podľa svojich predstáv vzťah medzi pracovným a voľným časom a tiež svojimi rodičovskými povinnosťami.
Pružný pracovný čas ponúka aj tieto možnosti práce:
- stlačený pracovný týždeň - normálny pracovný týždeň je rozplánovaný na menej dní
- sezónny pracovný čas - podľa mimoriadnych požiadaviek ročného obdobia (napríklad zber ovocia, alebo cestovný ruch)
- práca na čiastočný úväzok
- práca na zavolanie - podľa potreby zamestnávateľa. V Nemecku funguje systém na zavolanie Kapovaz, kde zamestnanec nepracuje nepretržite, ale musí byť k dispozícii v prípade potreby.

Freetimeri v Japonsku - vytŕčanie z tradícií
"Japonci majú z pribudajúcich freetimerov strach, pretože zneisťujú predstavu o budúcnosti prosperujúcej krajiny," hovorí Marianna Harada, Slovenka, ktorá si v Japonsku založila rodinu a svojim spôsobom je tiež freetimer, lebo sa vymkla tradičnému systému. Ako žena nielenže pracuje, ale vedie vlastnú agentúru na vyhľadávanie ľudí do reklám či spotov.
"Príčin pribudajúcich freetimerov je však viac," hovorí. Veľká časť z nich sú mladí ľudia, ktorí sa z nedostali na dobrú vysokú školu, a v Japonsku je len dobrá škola zábezpekou istoty a budúcnosti v dobrej firme.
Príprava na bezpečnú budúcnosť v prosperite je základnou schémou japonskej spoločnosti. Začína nástupom do kvalitnej materskej škôlky - na mnohé z nich trojročné deti robia prijímacie skúšky. Rebríček postupuje na dobrú základnú školu, popri ktorej deti navštevujú Juku - poobedňajšiu školu, ktorá má za úlohu pripraviť ich na ďalšie prijímacie skúšky. Deti sa z nej bežne domov vracajú o desiatej až jedenástej večer a hlavným zmyslom ich života je dostať sa na strednú a ďalej vysokú školu.
Tu je ďalšia príčina pribúdajúcich freetimerov - mnoho detí sa tomuto systému vymkne, na vysokú školu nejde, čím sa však pre nich končí možnosť zamestnať sa ako riadny zamestnanec firmy. Jedinou možnosťou zárobku sú potom príležitostné práce.
Ďalšou príčinou je podľa Harady súčasná generácia mladých, ktorá vyrastá v ekonomickej prosperite a dostatku. Krátky voľný čas trávia veľmi intenzívne. V dospelosti dajú prednosť zábave a konzumu pred budúcnosťou.

Freetimeri v USA - americký sen predavača hamburgerov
Ekonomická sila sa hromadí v korporáciách, ktoré cez značky tovarov riadia život. Menia sa pomery na trhu práce, aj povaha práce. Tento problém zachytila sociologička Naomi Kleinová v svojej knihe Bez loga.
Amerika zaznamenala mohutný nárast príležitostných prác - od ľahko zohnateľných takzvaných McJobs v McDonaldoch až po dočasné zamestnanie v Microsofte.
Príkladom zoskupovania moci cez zavedené značky priemyslu a kultúry bolo turné kapely Rolling Stones No Security Tour v roku 1999, ktoré zastrešovala odevná značka Hilfiger. Iným príkladom "značkovej" práce je napríklad McDonald?s, kde pracoval každý ôsmy Američan. Spoločnosť pri prezentovaní uvádza, že zamestnáva tínedžerov, kým si nenájdu prvú ozajstnú prácu. V skutočnosti je to tak, že v rýchloobčerstvovniach pracujú starší, mnohokrát oveľa vzdelanejší ľudia, než akých tam treba. Z dočasnej roboty sa stáva každodenná povinnosť bez vyhliadky na zmenu. McDonald?s však svojou sebaprezentáciou prestupnej stanice tínedžerov môže držať pracovný čas a platy na takej úrovni, ktorá by v iných odvetviach priemyslu už dávno vyvolala protesty.

Freetimeri na Slovensku - bez dobrých zákonov
V našich podmienkach sa zatiaľ širšie využívanie modelov freetimeringu nepresadilo, hoci výskumy naznačujú, že medzi mladými ľuďmi niektoré z nich podporu majú. Mladí prejavili záujem pracovať na čiastočný úväzok, prácu na zmeny a sezónnu prácu.
Ešte pred dvoma rokmi dve tretiny opýtaných podnikateľov a zamestnávateľov uviedli, že takéto modely zamestnávania by nepoužívali. Najčastejšie argumentujú charekterom výroby a druhom práce. Len traja opýtaní uznali, že flexibilné formy zamestnávania sú progresívne a v trhovej ekonomike nevyhnutné. Súčasná legislatíva tieto modely znevýhodňuje.
Prekvapivé argumenty, prečo nevyužiť iné možnosti zamestnania, pripomínali socialistické prejavy - pomocou flexibilných foriem pracovného času by vraj mohlo dôjsť k devastácii kvalifikácie absolventov a ich osobnostného rozvoja. "Neupevňujú sa pracovné návyky a zodpovednosť. Skracovanie pracovného času je v rozpore s cieľavedomou výchovou a prípravou absolventov, ktorí by mali získavať zmysel pre zodpovednosť, disciplínu."
Zdroj: Pripravenosť pracovnej sily na potreby trhu práce. Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, 2001.