BRUSEL, BRATISLAVA – Hoci je železná opona minulosťou, cestovať z postkomunistických krajín do iných častí Európy je stále problém. Cestu z Európskej únie na východ moderné rýchlovlaky ešte nenašli, na európske dopravné tepny nie je napojené ani Slovensko. O niekoľko rokov by sa to malo zmeniť.

Brusel nechce, aby zostala nová Európa rozdelená. Európska komisia už teraz plánuje zaviesť dopravné koridory aj do krajín, ktoré o rok do spoločenstva vstúpia. Tesné napojenie bývalých sovietskych satelitov na diaľničnú a železničnú transkontinentálnu sieť prebehne postupne do roku 2020.

„Diaľnice sa musia vo východnej Európe postaviť a železnice kompletne zmodernizovať,“ vysvetľuje Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného. V pristupujúcich krajinách, kam patrí aj Slovensko, chýba komplexná diaľničná sieť. Železničné cesty sú tu zastarané a často nedovoľujú vlakom vyššiu ako 120-kilometrovú rýchlosť.

Slovensko má podľa Palčáka vypracované strategické materiály rozvoja dopravy aj z hľadiska napojenia na európsku sieť. „Tam by som problém nevidel. Ide o to, aby sme našli dosť peňazí a využili všetky domáce, zahraničné a súkromné zdroje či pred- a povstupové fondy únie. Ak naši susedia vybudujú dopravné tepny skôr, hrozí, že nás obídu,“ varuje Palčák.

Európska komisia navrhuje vyčleniť na rozvoj transkontinentálnej dopravy okolo 235 miliárd eur. Do roku 2020 to bude každý rok 0,16 percenta európskeho HDP. V nasledujúcich šiestich rokoch Brusel dokončí už dávnejšie plánované dopravné tepny na západe, potom sa sústredí na východné krajiny.

Priamo Slovenska sa dotknú tri veľké dopravné koridory. Modernizovaná železnica spojí Paríž s Bratislavou a Gdansk so Žilinou. Slovensko sa stane aj významnou diaľničnou tepnou – autostráda prepojí severné štáty rozšírenej Európskej únie s tými južnými. Najrušnejšími križovatkami budú vo východnej časti únie Budapešť, Viedeň a Varšava.

Nové dopravné tepny