K summitom EÚ tradične patria protesty antiglobalistov. V Grécku ich bolo niekoľko tisíc, podarilo sa im spôsobiť chaos a vypáliť jednu reštauráciu Mc Donald. FOTO- REUTERS
Najsilnejší odkaz, ktorý zaznel na summite európskych lídrov v gréckom letovisku Porto Karras, smeroval do uší predstaviteľov piatich západobalkánskych krajín. Šéfovia vlád Chorvátska, Albánska, Bosny a Hercegoviny, Macedónska a Srbska – Čiernej Hory dostali ubezpečenie, že raz sa aj ich krajiny stanú členmi Európskej únie. Musia však splniť niekoľko podmienok a zásadným spôsobom demokratizovať pomery vo svojich krajinách. Na to dostanú od únie politickú podporu aj finančný balík.
Na Balkáne už únia nesmie zlyhať
Balkán je symbolom zlyhania Európy na začiatku 90. rokov minulého storočia a európski politici si to veľmi dobre uvedomujú. „Ak opäť na Balkáne zlyháme, nič nás neospravedlní,“ povedal pre BBC nemenovaný európsky diplomat.
Európa si myslí, že cesta na zabezpečenie jej vlastnej bezpečnosti vedie cez stabilný Balkán. Ešte stále sa tam totiž prejavujú etnické rozpory, kvitne organizovaný zločin a niektoré miestne vlády nedostatočne spolupracujú s Medzinárodným súdnym dvorom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Práve v týchto oblastiach chce únia vidieť pokrok predtým, ako vysloví v súvislosti s prijatím piatich západobalkánskych krajín nejaký konkrétny dátum.
Ani Chorvátsko, ktoré je v dialógu s úniou zo spomínaných krajín najďalej a podalo už prihlášku na členstvo, nemôže očakávať, že prístupové rozhovory s úniou začne skôr ako koncom budúceho roka. Navyše musí vydať do Haagu svojich generálov obvinených z vojnových zločinov.
Dôležité úlohy stoja aj pred srbsko-čiernohorskou federáciou. Otázka je, či sa vôbec udrží pohromade a ako sa vyrovná s Kosovom, ktoré je stále pod ochranou medzinárodného spoločenstva. Krátko po summite Belehrad oznámil, že začne dialóg s kosovskými Albáncami o normalizácii vzťahov. Únia dala veľmi jasne najavo, že nepodporí albánske separatistické ambície.
Bruselu sa tiež nepáči, že niektoré balkánske krajiny majú skôr proamerický ťah.
Problémy sa radšej neotvárali
Okrem silného posolstva pre Balkán sa Európska únia na výraznejšie vyhlásenia neodhodlala. Ešte stále nie sú celkom zahojené rany po irackej kríze a únia tiež oddychuje po rozširovacom maratóne.
Aj problém európskej ústavy radšej lídri odsunuli na medzivládnu konferenciu a jej kritici sa na summite zmohli len na náznaky odporu, čím síce zachovali dekórum, ale tiež naznačili, že dokument ešte môže prejsť zásadnými zmenami. Tie by sa mohli týkať väčšinového hlasovania, ale aj preambuly. O svoje národné veto v zahraničnej, bezpečnostnej a daňovej politike bude bojovať Veľká Británia. Veto v daňovej oblasti by si chcelo zachovať aj Slovensko.
Španieli, Portugalci, Rakúšania a Briti sú nespokojní s väčšinovým hlasovaním o niektorých otázkach, kým Poľsko, Taliansko, Španielsko trvajú na preambule odvolávajúcej sa na kresťanstvo.
Únia odsunula na nasledujúci polrok aj prijatie bezpečnostnej stratégie predloženej Javierom Solanom. Podľa niektorých štátov je trochu nevyvážená a málo akcentuje euroatlantické spojenectvo, čo je aj názor slovenskej diplomacie.
Odmieta aj preventívne útoky. To sa nezhoduje s názormi tých, ktorí podporili americkú operáciu v Iraku.
Summit v Porto Karras bol summitom uzmierovacím, a tak ho treba aj hodnotiť. Uzmierenie nastalo, ale už v jeseni môže byť všetko inak.
