Napriek tomu, že podľa platných medzinárodných dohôd a dohovorov je pôvod Tokajského vína zo slovenskej oblasti nespochybniteľný, problém s jeho uznaním pretrváva dodnes. Spor o označenie pôvodu sa začal ešte v roku 1965, keď zástupcovia budapeštianskej firmy Monimpex protestovali proti vývozu vína pod označením „Tokajské víno“ z bývalého Československa do Rakúska.
„Že bolo v minulosti predmetom nacionalistických a historických neprávd, je stará známa pravda,“ hovorí Stanislav Vyparina. „Jedným z dôvodov bol aj fakt, že Československo sa v roku 1967 zaviazalo predávať Tokajské víno slovenského pôvodu iba na území Československa a vtedajších socialistických štátov. Zvyšok produkcie tvorilo asi tisíc hektolitrov ročne a dodávalo sa Maďarskej republike.“
Záväzok mal svoje príčiny: v Maďarsku sa po vojne začalo vyrábať pivo, ktoré malo v označení Plzeň. Keď sa česká strana ozvala, maďarská si dala podmienku: prestane pivo vyrábať, ak dostane podiel z československého Tokaja. Zámer sa vydaril a Tokajské víno slovenskej proveniencie sa dvadsaťdva rokov predávalo na západnom trhu ako kvalitný maďarský nápoj. Po roku 1989 paradoxne to isté víno začala maďarská strana označovať za nekvalitné.
Spochybňovanie kvality Tokajského vína je nezmyselné – neutrálne degustácie na medzinárodných súťažiach priniesli vínam oboch krajín zlaté ocenenia.
„Problém je riešiteľný. Existuje takzvaná pravá delokalizačná doložka. Bez problémov ju používajú napríklad Francúzsko a Švajčiarsko na rovnako znejúci názov vína Hermitage, alebo Francúzsko, Luxembursko a SRN pre víno Moselle,“ upozorňuje Vyparina. (ea)
