BRATISLAVA – Bratislavčanka Eva Synaková tento týždeň maturovala na rakúskom gymnáziu. Už teraz vie, že je prijatá na ekonomickú univerzitu vo Viedni. Bez prijímačiek. V Rakúsku jej to zaručila štátna maturita, ktorá je v očiach vysokých škôl taká objektívna, že nevyžadujú ešte ďalšiu skúšku v podobe prijímačiek.
Slovenskí maturanti by podľa ministerských plánov mali prvýkrát skladať skúšky podľa novej štátnej maturity o dva roky. Zatiaľ však nie je isté, či vysoké školy jej kvality uznajú. Dnes sa prijímacie pohovory na vysoké školy podobajú na memorovanie. Víťazia tí, čo sú schopní nadupať si do hláv faktografiu veľkosti telefónnych zoznamov.
Vedúci katedry psychológie na bratislavskej filozofickej fakulte docent Brezina o prijímačkách hovorí, že tak ako všetky skúšky, sú vecou šťastia, momentálnej fyzickej a psychickej dispozície. Gymnaziálni učitelia dejepisu majú dojem, že právnické fakulty tlačia študentov doslova k memorovaniu zbytočných faktov. Ak chcú svojim žiakom pri príprave pomôcť, strávia neraz veľa času hľadaním napríklad takých faktov, ako v ktorom roku v Bratislave (Prešporku) prvýkrát zakotvil pred zrakmi divákov parník.
Tí, čo chcú uspieť na práve, musia v príprave prelúsknuť 3866 otázok. Najviac zo svetových dejín, 1473, a zo slovenských 1144 otázok.
Aké nároky musí teda maturant splniť, aby bol na vysokú školu prijatý? Akých chýb sa dopúšťajú najčastejšie? S týmito otázkami sme sa obrátili na niektorých vysokoškolských učiteľov katedier a fakúlt, o ktoré majú študenti aj tento rok veľký záujem.
JARMILA HORÁKOVÁ
