Hipoterapiou sa lieči psychické i fyzické zdravie. FOTO SME - KRISTÍNA KÚDELOVÁ
Hipoterapiou, teda keď sa človek lieči jazdou na koni, možno pomáhať telu aj duši. Ako? Pri hiporehabilitácii sa využíva pohyb koňa, ktorý je podobný pohybu ľudskej panvy. Človek na vozíku alebo s poruchou chôdze nedostáva do mozgu zdravé impulzy. Keď si však sadne na chrbát koňa, stuhnuté telo začne vnímať pohyb živého tvora pod sebou, sledovať ho, poddá sa mu a stuhnutosť povolí. Chorý sa prispôsobí rytmu konského pohybu, ten sa prenáša cez miechu do mozgu, ktorý dostáva správne podnety. Na hipoterapiu treba v prvom rade kvalitné kone so zdravou chôdzou a dobrou povahou.
Koňmi možno liečiť aj psychiku. Povedzme, problémové detí, ktoré trpia poruchami správania, nedokážu sa kontrolovať, sú deprimované. V nemocnici prekonávajú bolestivé operácie, navyše pre postihnutie ich okolie nie vždy prijme. Zviera ich prijme bez výhrad, ony získajú sebavedomie a hneď sú šťastnejšie. Vďaka koňom sa učia aj myslieť na iných. Musia dopredu pamätať, že za povozenie sa treba odvďačiť dobrotami. Cit, ktorý si vytvoria k zvieraťu, sa prenáša aj medzi nich. Keďže veľké zviera má prirodzenú autoritu, netreba im zdôrazňovať, aby si dávali pozor, spontánne sa učia sebakontrole.
Hipoterapia sa využíva napríklad na bratislavskej Patrónke, kde pri Domove sociálnych služieb pre deti Rosa pôsobí prvý slovenský integrovaný jazdecký klub Šport Patrónka.
Kone sú tu už vyše desať rokov a všetci sú tu koničkári. Nebolo to tak vždy. Keď prišiel riaditeľ ústavu Miroslav Kuric s myšlienkou začať s hipoterapiou, narazil na odpor. Kone sú drahé, nehygienické. A chovať ich hneď vedľa rušnej križovatky? Nedal sa odradiť a dnes sa na konských chrbtoch vystrieda za týždeň asi sto ľudí. Chovanci ústavu aj ambulantní pacienti, deti aj dospelí. No chodia sem aj takí, čo sa jazdeniu nevenujú ako liečbe, ale ako vrcholovému športu, jedno, či sú mentálne, alebo telesne postihnutí. Medzi športovými jazdcami sú aj majstri Slovenska.
Vďaka vedúcej hipologického úseku Viktórii Ondrušovej pribudlo pred rokmi k hipoterapii aj športové jazdenie. Na Patrónke vznikol prvý integrovaný jazdecký oddiel na Slovensku, ktorý združuje deti aj dospelých s mentálnym či telesným postihnutím. Členmi sú teda nielen hendikepovaní, ale aj zdraví jazdci. Je to dôležité, lebo aj ten najlepší kôň potrebuje pevnú ruku. Kým naňho vysadne postihnutý športovec, treba ho ojazdiť, upokojiť, aby sa neplašil a nevymýšľal.
Jednou z medailistiek oddielu je napríklad aj vyše dvadsaťročná mentálne postihnutá dievčina. Bývala problémovým dieťaťom. Depresívnym a jedovitým. Každú chvíľku niekoho tĺkla, kričala, mala zlú náladu. Až sa dostala do skupiny pedagogicko-psychologického jazdenia. Jazda na koni jej išla, zrazu začala vynikať a nastala zmena. Stala sa veselšou, pokojnejšou. Vďaka sebadôvere sa jej nálada upravila a ona v sebe objavovala ďalšie schopnosti. Dnes spieva, recituje, tancuje, tak sa rozkreslila, že povyhrávala medzinárodné ceny. Písať a čítať síce nikdy nebude, ale kone jej otvorili bránu do celkom iného sveta.
(bd)
