Cvičenie pokračuje aj na suchu.
Znie to ako zaplatený príbeh z reklamy, však?
„Nebudem vás presviedčať o opaku. Som lekár. Mojou úlohou nie je odhaľovať fenomén vplyvu delfínov na ľudský organizmus. Ja ho vidím denne už piaty rok,“ hovorí vysoký statný muž so šedinami na hlave. MUDr. Anatolij Smoljaninov z Kyjeva.
Minulý týždeň pobudol na Slovensku sedem dní, všetky mal nabité a rozplánované na minúty.
Aj náš rozhovor sa odohrával počas terapie. Za delfíním doktorom z Ukrajiny prichádzajú rodičia s deťmi z Rakúska a Nemecka. Objednané bolo zatiaľ len jedno zo Slovenska. Rodičia z dedinky pri Bratislave však na dohodnuté stretnutie neprišli.
Nikdy som nevidela svoje dieťa také šťastné
Rozprávanie ľudí o ich prvom stretnutí s delfínom, týmto zvláštnym a dodnes záhadným tvorom, je takmer navlas rovnaké.
„Bolo to neuveriteľné. Bože, aká to bola vibrácia. Nedá sa to opísať. V priebehu dvoch hodín potom nič nedokázalo odstrániť z našich tvárí úsmev,“ hovorí mama 14-ročnej Solveigy z Rakúska.
„Existuje jedna metóda boja s depresiou, keď sa treba na 15 až 20 minút prinútiť usmievať. Delfíny nás prinútili usmievať sa celé dve hodiny. Po takej psychoterapii je depresia fuč. Nikdy som nevidela svoje dieťa také šťastné,“ dodala.
„Keď sme spolu vyšli z vody, mala na tvári úsmev cez celú tvár.“
Zatiaľ čo mama rozpráva, Anatolij s dievčaťom cvičí. Solveig je po mozgovej obrne stuhnutá a nehybná. Samozrejme, desaťdňová terapia v ukrajinskom delfináriu hneď neohla tuhé kĺby. K tomu treba strašne veľa cvičiť.
„Ein, zwei, drei…“ počíta Anatolij. A teraz opakuj dvadsať ráz. A znova.“ Terapia mozgovej obrny je tvrdá fuška, cvičiť treba stále, aby sa dostavili prvé úspechy.
„Ľudia všade na svete by chceli čarovnú pilulku. Tá však neexistuje,“ hovorí Anatolij Smoljaninov, spolupracovník Ukrajinského inštitútu traumatológie a ortopédie v Kyjeve, ktorý začiatkom 80-tych rokov zostavil svoj originálny komplex liečebných cvičení.
Podchvíľou dievčatko, ktoré sa snaží zo všetkých síl, po nemecky chváli.
Mama jemne masíruje Solveiginu ruku.
„Absolvovala všetky možné terapie. Žiadna jej nepomohla. Solveig len ležala, ani nesedela, ani nepohla rukami, neudržala hlavu ani pohľad. Neusmievala sa, akoby nič nevnímala. Po terapii u Anatolija sa zlepšila. O koľko percent? No, o koľko? Predsa úžasne!“ smeje sa.
Dva razy do roka chodí za ním aj s dcérou na konzultácie, potom celý rok doma cvičia. Dnes ich delfíní terapeut zase pochválil.
Už ho nemusíme kŕmiť
Spomína si na chlapčeka, ktorého liečil nedávno. „Trojročný Iľja chodil iba za pomoci barličiek alebo na vozíku. Nohy mal zohnuté v kolienkach. Po kombinovanej liečbe kinezioterapie a plávania s delfínmi urobil desať krokov sám. Nohy mal vystreté v kolienkach. Mal ohromnú chuť s každým sa stretávať a komunikovať. Za posledné mesiace sa tak mení, že sa to až nechce veriť,“ hovorí.
Solveig vystrieda desaťročný chlapček z Viedne. Vyzerá ako päťročný.
„Je to veľmi ťažký prípad. Mozgová obrna aj mentálne postihnutie. Keď sme začali terapiu, nechodil, nesedel, neohýbal ruky,“ komentuje lekár.
Cvičí s ním, ohýba mu ruky, nohy, všelijako vykrúca. Chlapec pomrnkáva, zjavne sa mu cvičenie nepáči.
„Nebolí to, ale nie je mu to príjemné.“
Mama prikyvuje: „Rúčky mal vytočené a stuhnuté pozdĺž tela, dnes sa môže sám najesť, nemusíme ho kŕmiť.“
Kto vie, čo obnáša dennodenná drina s telesne postihnutým dieťaťom, vie, o čom hovorí.
Ako prebieha terapia v delfináriu?
Základom liečebných procedúr je fyzický kontakt, preto v ukrajinskom stredisku vyvinuli vlastný komunikačný systém, ručné signály a pohladenia, ktoré si pacienti osvoja a delfíny im rozumejú. Niektoré deti delfína bez problémov ihneď pohladkajú, iné ho najskôr odstrkujú. Postupne ich však všetky začnú hladkať a tým prekonávajú svoje negatívne pocity. Najskôr k delfínovi, neskôr aj v ostatnom živote.
Liečba sa začína kŕmením zvieraťa a vzájomným oťukávaním sa. K tomu hrá Čajkovský alebo Mozart.
„Osobitne Mozart má liečebné účinky,“ hovorí Smoljaninov. Neskôr sa deti s delfínmi hrajú, skáču, napodobňujú ich pohyby a učia sa plávať.
„Výsledky plávania s delfínmi prevýšili naše očakávanie. Niektoré z detí sa neuveriteľne rýchlo naučili samostatne sa držať na hladine. Normalizuje sa srdcová činnosť, nálada, koncentrácia, spánok, chuť do života, učenia a cvičenia. Autistické deti a mentálne zaostalé sa zlepšujú dvoj- až desaťnásobne. Deti, ktoré kreslili sivočierne obrázky, po stretnutí s delfínom zmenili farby na žiarivé.“
Prečo je to tak?
„Možno na to ani nikdy neprídeme. Myslím, že bude naozaj ťažké nájsť hranicu medzi objasneným a neobjasniteľným. Určite niečo zostane pred ľuďmi navždy záhadou. Ale funguje to,“ hovorí Smoljaninov. „Veď ste to práve videli a počuli, však?“
Na dôkaz ešte ukazuje aj fotografie a video z delfinária.
Odkiaľ sa berie tá vibrácia?
Izraelská zverolekárka a psychologička Sophia Doniová o komunikácii s delfínmi hovorí: „Zdá sa to neskutočné, ale vycítia, čo je ukryté v našom vnútri. Ich sonar je živočíšny radar, ktorý zachytí citové vzrušenie alebo strach v ľudskej duši. Vycítia ho ako negatívne vnútorné chvenie.“
Keď delfíny vycítia jedinca, ktorý trpí, či už telesne, alebo duševne, pomaly sa k nemu približujú, dajú sa pohladkať, chytiť za plutvu a plávajú s ním. Vzniká fyzický vzťah, ktorý je základom liečebných procedúr delfínmi. Psychológovia si už overili, že pohľad na inteligentné morské cicavce vyvoláva v ľuďoch pocity šťastia.
Terapia pomocou delfínov pomáha vo svete deťom s Downovým syndrómom. Blízky kontakt so sympatickými zvieratami podporuje sebavedomie malých pacientov. Dieťa cíti, že jeho hendikep delfína nevyľaká – na rozdiel od mnohých ľudí. Aj autistickým deťom to pomáha nadviazať kontakt s okolitým svetom.
„Delfíny pracujú vynikajúco s najrôznejšími deťmi,“ vysvetľuje ukrajinská psychologička Svetlana Matišovna. „Deti, ktoré v živote nepreriekli ani slovo, pri nich začínajú rozprávať a pomáhajú vyliečiť dokonca aj deti, ktoré sa pomočovali.“
Aj väčšina vedcov prisviedča, že delfíny sú mimoriadne inteligentné a otvorené. Preto sú schopné komunikovať s ľuďmi lepšie ako ktorékoľvek iné zviera. Terapia s delfínmi funguje už niekoľko rokov napríklad aj v Spojených štátoch, Japonsku a Izraeli.
EVA HRDINOVÁ
