Bobby Kennedy. FOTO - ČTK
Prezidentský sen Kennedyovcov sa však nezopakoval. Pred 35 rokmi sa pred mladým politikom náhle objavil v losangelskom hoteli Ambassador Sirhán Bišar Sirhán a z bezprostrednej blízkosti vpálil do jeho rozstrapatenej hlavy štyri guľky. Bolo štvrť na jednu ráno 5. júna 1968.
Tesne predtým sa Bobby dozvedel, že bude kandidovať na prezidenta. V ten deň rozhodol najbohatší štát Ameriky – Kalifornia, že za Demokratickú stranu sa proti republikánovi Richardovi Nixonovi postaví ďalší Kennedy.
Senátor sledoval volebné víťazstvo vo veľkej Embassy Ballroom hotela Ambassador spolu s tehotnou manželkou Ethel (čakala už ich jedenáste dieťa), najbližšími spolupracovníkmi a zopár filmovými, bejzbalovými a futbalovými hviezdami.
„Som veľmi unavený. A nemám už chuť na žiaden prejav. Nejako to zariaď,“ povedal tlačovému tajomníkovi Fredovi Mankiewiczowi. Lenže udalosť bola priveľká. Vonku pod hotelovým balkónom čakali nielen šťastní voliči, ale aj televízne štáby. Uspokojiť ich mohlo iba Bobbyho vystúpenie.
Z pódia preto nakoniec hovoril: „Dokončíme to, čo začal prezident John Kennedy. Odstránime sociálnu nerovnosť, potlačíme rasové rozdiely, vyhráme mier vo Vietname!“
Nešlo o nedosiahnuteľný program. Všetky body svojím spôsobom už „rozrobil“ John a viac-menej v nich pokračoval aj prezident Lyndon Johnson. V sociálnej oblasti sa situácia skutočne zlepšovala, rasová nenávisť však rástla. Iba dva mesiace pred streľbou v hoteli Ambassador, zabil biely útočník populárneho černošského vodcu Martina Luthera Kinga. A nedarilo sa ani vo Vietname. Mnohí verili, že zmeniť to môže práve ďalší Kennedy. Nedostal šancu.
S Bobbym Kennedym chodil všade bývalý agent FBI Bill Barry. Vždy bol o krok pred ním a bránil ho svojím robustným telom. Keď teraz senátor dokončil prejav, Bill sa trochu zdržal. Pomáhal Bobbyho manželke Ethel odísť z pódia. Kým sa postavila na nohy, dav spolupracovníkov odniesol senátora dopredu.
Pôvodne mali vyjsť cez hotelovú halu. Lenže tam bolo priveľa ľudí. Na poslednú chvíľu sa preto rozhodli, že senátora prepašujú von cez kuchyňu. Vo chvíli, keď mal prekĺznuť úzkou spojovacou chodbičkou k zadnému východu, objavil sa pred ním mladík. Palestínsky Arab, kresťan – Sirhán Bišar Sirhán. V ruke držal revolver kalibru dvadsaťdva.
V polotme si ho nik nevšimol. Keď začal strieľať, mohol sa čudovať, že mal na streľbu tak veľa času. Zo vzdialenosti troch metrov vpálil senátorovi do hlavy štyri guľky, štyri ďalšie zasiahli ľudí z jeho sprievodu. Až potom ho dokázali zraziť na zem.
O zmätok sa nepostaral len vrah, neskôr sa zistilo, že na mieste činu sa pohybovalo až 77 ľudí. Priveľa na to, aby mala slabá ochranka prehľad o situácii.
Senátorove zranenia boli smrteľné. Posledné jeho slová sú dnes už klasikou. Ležal na zemi, na rukách mal ruženec, ktorý mu narýchlo vtisol čašník Juan Romero a zachrípnutým hlasom sa opýtal: „Sú všetci v poriadku?“
Atentátnika, ktorý mal vtedy iba dvadsať rokov, odsúdili neskôr na doživotie. Mal šťastie. Štát Kalifornia iba pár mesiacov predtým zrušil trest smrti.
Dnes má 55 rokov a trest si odpykáva v kalifornskej väznici Corcoran State Prison. Iba nedávno sa už dvanástykrát pokúsil dostať na slobodu. Pred „prepúšťacou“ porotou vyhlásil: „Ja som senátora Kennedyho nezabil. Nemohol som ho zabiť, lebo som bol v tom čase hypnotizovaný. Zastrelil ho niekto iný!“
Ani tejto najčerstvejšej verzii o jeho nevine porota neuverila. Sirhán Bišar Sirhán sa pred 35 rokmi k vražde priznal a udal aj dôvod: senátora zabil vraj pre jeho vehementnú podporu Izraela.
Zajtra – Aram Chačaturja
