Maratón je behom pravdy. Toto pomenovanie ukrýva v sebe podstatu toho, čo táto disciplína so sebou prináša. Svojou náročnosťou núti človeka na sebe pracovať. Maratón nepozná slovko nedá sa, nič vám neodpustí. Odhalí všetky vaše slabiny. Čím prísnejší a tvrdší budete k sebe v čase prípravy, tým menšie bude vaše trápenie. Maratón skutočne bolí. Postaviť sa na štartovú čiaru znamená, byť pripravený na boj s časom, kilometrami a predovšetkým so samým sebou. Úplné fyzické vyčerpanie, ktoré narastá s pribúdajúcimi kilometrami, krok za krokom nahlodáva vaše sebavedomie. Skúša, koľko vydržíte. Nepoddať sa, znamená zvíťaziť.

Dokázať to, predstavuje opakovane vytvárať podobné stresové situácie v tréningu. Naučiť sa sebaovládať a sebariadiť. Čo prebieha mysľou maratóncov v priebehu trate, čo prežívajú, aké sú ich pocity, nie je jednoduché vyjadriť. Je to ovplyvnené viacerými faktormi. Individualitou bežca, prostredím, momentálnou dispozíciou, vytýčeným cieľom. Hoci pre každého z maratóncov je cieľová páska rovnako ďaleko, cesta k nej je veľmi odlišná. Výstrelom štartéra sa väčšina bežcov uzatvára do svojho vnútra, otvára sa priestor pre vnútorný dialóg.

Pre mňa osobne sú prvé kilometre spojené s hľadaním odpovedí na otázky: Zvolila som si optimálne tempo? Našla som si vhodnú skupinku bežcov? Mám na dohľad súperky? Bežím uvoľnene? Ak mám pocit, že je všetko v poriadku, blúdim v spleti myšlienok týkajúcich sa môjho syna, manžela, mojej prípravy. Pristihnem sa i pri riešení určitých pracovných problémov. Preberiem si kľúčové momenty posledných dní. Na okamih sa vrátim do reality. Uvedomujem si, že bežím a mám pred sebou svoj cieľ. Kontrolujem svoje pocity, pozorujem svoje súperky. Pýtam sa samej seba: Je všetko v poriadku? Ide to? Beží sa mi dobre? Udržím si svoje tempo? Čo súperky? Bežia uvoľnene? Nemajú nejaké problémy? Opäť sa utiekam k spomienkam na svojich najbližších. S pribúda-júcimi kilometrami a narastajúcou únavou, čoraz intenzívnejšie si uvedomujem, že sa blíži čas, kedy budem musieť zabudnúť na bolesť a vyčerpanie a odovzdať zo seba všetko, na čom som tak dlho pracovala. Pre- mietam si hodiny tvrdej driny a uisťujem sa v presvedčení, že to dokážem. Nie je to ľahké, keď mám ešte v čerstvej pamäti pocity, ktoré vo mne zanechal predoš-lý maratón. Keď sa únava stáva neznesiteľnou, snažím sa upriamiť pozornosť na divákov, prírodu, proste na čokoľvek, čo aspoň na chvíľu zamestná moju myseľ. Usilujem sa uniknúť prílišnému pozorovaniu seba samej. Sú momenty, kedy doslova ignorujem svoje telo. Vravím si. Ty nepočúvaš mňa, ja nebudem Teba. Rob si čo chceš, ja idem ďalej. Ja to predsa nemôžem vzdať. Znie to možno neuveriteľne, ale naozaj v priebehu posledných kilometrov mám pocit, že som ako stroj , ktorý niekto naprogramoval. Snáď jediné na čo v tej chvíli myslím, je cieľ. Viem len to, že musím dobehnúť. Ani na okamih si nesmiem pripustiť, že môžem zastať. Som presvedčená, že by som podľahla takémuto pokušeniu pri predstave okamžitej úľavy. Dala by som tým šancu svojmu slabšiemu ja, aby nado mnou zvíťazilo. Znamenalo by to pre mňa vrátiť sa o krok späť. Moja psychika v závere behu je v značnej miere ovplyvnená celkovou situáciou, ktorá sa vykryštalizovala v priebehu účinkovania na trati. To znamená, mojim priebežným umiestnením, mojimi medzičasmi, postavením súperiek. V prípade, že mám pred súperkami dostatočný náskok, bežím uvoľnenejšie a dokážem sa ešte viac vyburcovať do boja s časom. Ak je môj náskok príliš malý, oveľa viac bojujem sama so sebou. Najťažšia situácia nastáva pre mňa vtedy, keď za súperkami začínam zaostávať. Opúšťajú ma sily a motivácia dosiahnutia dobrého umiestnenia, prípadne kvalitného času, postupne upadá. Takéto chvíle bolia najviac. No doposiaľ sa mi podarilo z takýchto situácií vykorčuľovať tým, že som dosiahla buď ešte celkom slušné umiestnenie, alebo aspoň obstojný čas. Čo je však pre mňa veľmi dôležité, ani raz som sa nevzdala. Nech to bolo akokoľvek ťažké, snažila som sa urobiť čo bolo v mojich silách. Za cieľovou páskou zo mňa všetko opadne. Ten pocit nesmiernej úľavy umocnený pocitom víťazstva nad sebou samou ma posúva znovu o krok ďalej. Každým maratónom stojím bližšie k méte, ktorú chcem do- siahnuť.

Andrea Berešová

(absolvovala 41 maratónov)