BRATISLAVA – Návrh predsedu Smeru Roberta Fica o preukazovaní pôvodu majetku, podľa ktorého by museli majetní ľudia dokazovať, odkiaľ vzali peniaze, má teoretickú šancu na úspech aj medzi poslancami parlamentu. Hoci niektorí politici ho odmietajú, právnici sa mu nebránia.
„Zákon by sa mal vzťahovať na všetky osoby, ktoré hodnoverným spôsobom nepreukázali pôvod a spôsob nadobudnutia majetku v období od 1. januára 1990. Prednosť tohto zákona spočíva v tom, že dôkazné bremeno sa prenáša na žalovaného,“ hovorí Robert Fico.
To znamená, že nie štát by musel dokazovať, že niekto získal majetok nelegálne, ako je to teraz, ale občan by bol povinný preukázať, že ho nadobudol legálne. Ak by sa mu to nepodarilo, majetok mu súd vezme.
Šimko je za, Mikloš proti
Proti návrhu nie je ani minister vnútra Ivan Šimko (SDKÚ): „Sme po desaťročí obrovských majetkových presunov. Normálne prostriedky preukazovania protiprávnych konaní zlyhávajú. Ja sa neuzatváram pred netradičnými nástrojmi. Aj ako minister vnútra, aj ako občan nevidím prekážku, aby sa takéto nástroje použili, aby sme zabezpečili poriadok a zákonnosť.“
Iný názor má podpredseda vlády Ivan Mikloš (SDKÚ). Tvrdí, že dôkazné bremeno by malo zostať na štáte. „Tak je to štandardné. Je to základný princíp právneho štátu a po obrátení by nás to mohlo hodiť opačným smerom. Ale nie som proti tomu, aby sme sprísňovali terajšie podmienky.“
Právnici v podstate súhlasia
Nezávislý právnik – advokát Ján Hrubala, hovorí, že Ficov návrh nie je normou trestnoprávneho charakteru a prenesenie dôkazného bremena nie je vylúčené. „Môžeme sa baviť o tom, že prvýkrát je civilnému súdu zverená sankčná právomoc, čo nespadá do našich právnych tradícií, ale medzinárodné dohovory nevylučujú zásah do vlastníckeho práva, ktorého ochrana je inak absolútna, pokiaľ je to vo verejnom záujme. Návrh má niektoré sporné body, no z formálno-právnického hľadiska mu nie je čo vyčítať. Efektivitu zákona však neviem odhadnúť,“ tvrdí Ján Hrubala.
Vedúci úradu ministerstva spravodlivosti a podpredseda KDH Daniel Lipšic je presvedčený, že v občianskom práve je zavedenie takéhoto inštitútu potrebné: „Lenže má aj určité riziko – ak bude mať generálny prokurátor právomoc rozhodnúť o tom, voči komu bude iniciovať tento typ konania, môže to byť zneužiteľné. Návrh poslanca Fica vyžaduje pomerne rozsiahlu úpravu, niektoré veci nie sú celkom koncepčné, ale vôbec sa takejto myšlienke nebránime.“
Fico: Návrh sa dá vylepšiť
„Nenárokujem si právo, že toto je perfektný návrh zákona. Nech politické strany dajú k nemu pripomienky, ktoré ho môžu vylepšiť a poskytnú lepšie garancie proti jeho zneužitiu v praxi,“ povedal Fico.
V marci 1999 boli členovia vlády po stretnutí premiéra Dzurindu, ministrov Schmögnerovej a Pittnera so zástupcami daňových a colných úradov a s vedením polície, odhodlaní preveriť zbohatlíkov. Chceli, aby preukázali, kde a ako prišli k majetkom. Spomínali sa konkrétne mená a Dzurinda naznačil, že budú niektorým dodatočne vyrubené dane alebo bude uplatnený trestný postih v prípade, že majetok získali nezákonne. Dodnes sa tak nestalo.
Ivantyšyn: Dá sa zneužiť
Koordinátor Národného programu boja proti korupcii Michal Ivantyšyn hovorí, že Ficov návrh je problematický: „Zákon je politicky zneužiteľný. Právomoc na začatie civilného konania vo veci preukazovania pôvodu majetku má generálny prokurátor, ktorý je nominovaný parlamentnou väčšinou. Zákon nedefinuje, v akých prípadoch a za akých podmienok možno konanie začať, koho možno vyzvať na preukázanie majetku a čoho sa má preukazovanie týkať. Rovnako je otázne, prečo navrhovaný zákon hľadí rozdielne na majetok získaný počas a po ére komunizmu.“
RICHARD FILIPKO