kov bol útok časovaný na začiatok summitu svetových vodcov v Petrohrade, organizovaného ruským prezidentom Vladimírom Putinom, ktorý donedávna tvrdošijne vyhlasoval, že situácia v Čečensku je stabilizovaná.
Ak sa čečenská téma otvorí počas rokovaní lídrov v Petrohrade, Putin ju opäť označí za súčasť globálneho boja proti terorizmu. Európski politici však budú mať šancu otvorene sa spýtať na pokračujúce násilie ruskej armády na civilnom obyvateľstve.
Na začiatku mesiaca umrelo po dvoch samovražedných atentátoch v Čečensku vyše 70 ľudí, dva útoky proti ruským vojenským konvojom minulý týždeň si vyžiadali ďalších 12 obetí. Vo štvrtok polícia našla v Groznom veľký sklad zbraní.
V Čečensku ostávajú stovky ruských vojakov, dovezených extrémistov aj roztrpčených pozostalých po útokoch rebelov či zdivočených ruských vojenských bánd.
Pred pár dňami v Kremli predbežne odsúhlasili návrh amnestie pre územie Čečenska. Zbavení trestu budú tí, ktorí sa nedopustili ťažkých zločinov a zložia zbrane. Amnestia oslobodzuje aj ruských dôstojníkov v Čečensku. Vrahov, násilníkov a únoscov sa amnestia netýka.
Kremeľ amnestiu prezentuje ako ďalší mohutný krok smerom k mieru v oblasti. Podľa kritikov však oslobodenie pomôže len vandalom a zlodejom. Jediné, čo môže pomôcť mieru, je zastavenie „čistiacich“ operácií ruskej armády v dedinách a uzatvorenie hraníc, cez ktoré do krajiny ľahko prúdia cudzí fanatici a zneužívajú situáciu na svoje vlastné „sväté“ vojny.
Amnestia zároveň zrejme otvorí v zničenom regióne nový priestor pre korupciu. Miestni vykonávatelia promoskovskej čečenskej správy budú stáť pred lákavou možnosťou využiť svoju rozhodovaciu právomoc na zaväzovanie si ľudí lojálnych miestnym vodcom bez ohľadu na to, čo v skutočnosti spáchali.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
Žiaľ robí z Čečeniek ľahkú korisť fanatikov
Šachidat Bajmuradovová bojovala po boku manžela v radoch čečenských povstalcov až do okamihu, keď ho v roku 1999 zabili ruskí vojaci. Tento rok v máji si upevnila výbušniny okolo pásu a vyhodila sa do povetria pri oslavách moslimského sviatku, ktorému sa prizerali promoskovskí prominenti. Samovražedné atentátničky predstavujú hrozivú novú formu čečenských aktivít.
V utečeneckom tábore v susednom Ingušsku utečenkyňa rozpráva, ako ruskí vojaci odvliekli jej štyroch synov. „Mám teraz už len jedného synčeka, má jedenásť. Nemyslí na nič iné než na to, ako pomstiť bratov,“ hovorí. „Občas mám tiež chuť odpáliť si uprostred skupiny ruských vojakov na tele výbušniny. “ (čtk)
