s vlastnými deťmi. Obvykle sme niekde v Košiciach alebo pri Rimavskej Sobote a vraciame sa až okolo tretieho, štvrtého júna,“ hovorí.
Na svoje medzinárodné dni detí si nijako zvlášť nespomína. „Úprimne povedané, asi sa nič prevratného nedialo, keď mi nič nezostalo v pamäti. Ale predsa – keď sme mali asi šestnásť, chodievali sme na Železnú studničku hrať guľky. Poriadali sme pravidelné majstrovstvá Slovenska v guľkách. Zúčastňovali sme sa ich štyria,“ spomína. To, ako sa hrajú jeho deti, je mu v podstate jedno. Teda, kým je to v „medziach zachovania zdravého rozumu a zdravej kože“.
