„Prvý raz ma to až prekvapilo. Mal ešte iba rok a boli s manželkou dlhší čas v Martine u svokrovcov. Ja som mal prácu v Bratislave, takže som sa za nimi dostal až o týždeň. Len čo som otvoril dvere, synček sa rozbehol ku mne cez celú izbu a vrhol sa mi do náručia. Až ma prekvapilo, že taký malý človiečik si ma tak dobre pamätá, hneď vedel, že prišiel tato. Je to najkrajší pocit na svete.“
Medzinárodný deň detí strávia Labudovci v Borinke u starých rodičov.
„Určite Riškovi niečo prichystáme. Neviem presne, čo, ale iste by ho najviac potešilo autíčko. Má rád aj zvieratká, ale autá nemajú konkurenciu. Zbláznený je najmä do autobusov.“
Riško je už vo veku, keď na neho treba dávať veľký pozor.
„Dokáže bez problémov vyliezť z postieľky, musíme ho mať stále na očiach. Ak niečo chce, príde za nami a dovedie nás tam. A začína už tvoriť aj jednoduché vety. Mimochodom, jeho prvé slovo bolo tata, z čoho moja manželka bola dosť hotová.“
Majo Labuda si veľmi dobre pamätá pocit, keď synčeka videl prvý raz.
„Bohužiaľ, nemohol som byť pri pôrode, lebo som nakrúcal grotesky Bud Bindy, no bežal som za ním hneď na druhý deň. Vlastne, ešte v ten deň, lebo žena rodila v noci o jednej. Bol krásny, ale mal strašne dlhé a chudé prsty, to ma zaujalo, či to tak má byť. Dnes k nim však už dávno dorástol.“
Riško bol odmalička vzorné bábätko, ktoré spí celé noci. Ráno je to však živý budíček.
„Vtedy vstanem a idem mu urobiť ranné mliečko. Je mi ľúto, že ho večer nemôžem kúpať, lebo zväčša mám povinnosti, som v divadle, a tak je to na žene. Ale ak mám voľno, kúpem ho veľmi rád. A úplne najradšej si do vane vleziem aj ja a spoločne sa tam hráme.“
