Kapusta, kel, kaleráb, karfiol a brokolica vyžadujú pôdy s hlbokým, do 0,4 metra humóznym horizontom a vysokou zásobou pohotových makroživín aj mikroživín. Potrebujú hnojenie vysokými dávkami kompostu, a to 10 až 12 kg.m-2. Na kyslých pôdach hlúbovú zeleninu nepestujeme ani po jej jednorazovom melioračnom vyvápnení. Pôdu treba k predplodinám vyvápniť a hnojiť tak, aby sme k hlúbovinám vápnili už len slabo kyslú pôdu. Pri tejto zelenine nevápnime iba karbonátové pôdy. Kaleráb a kapusta sú náročné na bór, zatiaľ čo brokolica a karfiol najmä na molybdén.

Aby sme dosiahli kvalitnú úrodu, odporúčame preventívny foliárny postrek 4-percentným roztokom molybdénanu amónneho alebo bóraxu. Základné hnojenie pozostáva z 15 až 20 kávových lyžičiek Slovceritu na meter štvorcový. Porast prihnojujeme počas vegetácie, najmä pri hlávkovej kapuste sa odporúča nešetriť draselným hnojivom. Pri nedostatku draslíka vo výžive sa totiž nevyvinie kompaktná hlávka kapusty.

Nebezpečné pre pestovanie hlúbovín je sucho a veľké horúčavy. Základom agrotechniky je preto sústavné zavlažovanie porastov.

Hlúbová zelenina trpí veľkým počtom chorôb a škodcov. Bez ošetrenia pôdy pesticídmi nedospestujeme kvôli padaniu klíčiacich rastlín zdravú priesadu. Z hubových chorôb to je pleseň belostná, čierna hniloba, peronospóra a altenária. Na listoch sa vytvárajú belavé, žlté až hnedé škvrny s postupným vädnutím až odumieraním rastlín. Cez pôdu a korene škodí hlúbovinám nádorovitosť koreňov. Prejavuje sa zakrpateným rastom rastlín.

Z jednotlivých škodcov je najrozšírenejší mlynárik kapustový, ktorého žlté húsenice poškodzujú predovšetkým neskoré odrody hlúbovín. Cudzopasia aj vošky, červce, molice a skočky. Červce sa usadzujú okolo ružičiek ružičkového kelu, vošky a molice napádajú viac kučeravý kel, skočky dierkujú listy kalerábov. Ochrana rastlín je teda významnou súčasťou agrotechniky pestovania hlúbovín.

Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.