Tuja západná (Thuja occidentalis) je ker alebo stromček vysoký až sedem metrov. Má vajcovito kužeľovitú korunu a červenohnedú šupinatú borku. Listy sú protistojné, šupinovité, semená majú úzky, krídlatý lem. Druh pochádza zo Severnej Ameriky, u nás sa pestuje najmä v parkoch a na cintorínoch. Vedecké pomenovanie tuje sa odvodzuje od gréckeho slova thyó – obetovať. Zrejme preto, že vonné drevo niektorých druhov slúžilo v staroveku ako kadidlo. Odvar z listov sa používal proti vnútorným parazitom a na zníženie horúčky. Konáriky sa uplatňovali ako potopudný a močopudný prostriedok, s tukom upravené ako masť sa aplikovali pri reumatizme. Používali sa, žiaľ, aj ako veľmi jedovaté abortívum (prostriedok na vyvolanie potratov), a to napriek otravám, ktoré vznikali po aplikácii. Všetky tieto indikácie poznali už americkí Indiáni, ktorí pripravovali masť z mladých výhonkov. Používali ju pri bolesti kĺbov a vo veterinárnej medicíne proti sopľavke koní. Drogu aplikovali tiež pri syfilise, reumatizme a na zastavenie krvácania. V Európe sa využívala proti horúčke šestonedieľok, pri vodnatieľke, vredovitosti kože a na spomínané vyvolanie potratov. Tinktúra z tuje sa aplikovala na bradavice a mäsité výrastky.

(kin)