Transformácii textu do obrazu sa venuje výstava Marka Kvetana s názvom TXT, ktorú otvorili v bratislavskej galérii Priestor na Somolického ulici. Ako informoval galerista Juraj Čarný, Kvetan pomocou špeciálneho počítačového softvéru konvertuje známe literárne diela ako Korán, Macchiavelliho Vládcu či Stepného vlka od Hermanna Hesseho. Výsledkom sú abstraktné farebné mozaiky, ktoré si návštevníci výstavy môžu pozrieť na light boxoch a digitálnych tlačiach. Projekt bude mať aj interaktívnu časť, záujemcovia si môžu dať na počítači pretransformovať do vizuálnej podoby akýkoľvek prinesený textový počítačový súbor a odniesť si ho na diskete domov. Marek Kvetan (1976) je multimediálny umelec zameraný predovšetkým na počítačové umenie, digitálnu manipuláciu, video, videoinštaláciu a interaktívne umenie. Výstavu v rámci festivalu Multiplace môžu záujemcovia navštíviť denne okrem pondelka a utorka v čase od 16.00 do 19.00 h až do 22. júna.

ŽILINA

Výstavu Priveľa výnimiek, ktorá prezentuje aj niektoré provokujúce diela šestnástich aktívne pôsobiacich výtvarníkov, sprístupnili v Považskej galérii umenia v Žiline.

Podľa kurátorky Miry Putišovej nie je výstava pevne viazaná na konkrétny výtvarný žáner, pričom diela sú realizované vo formách objektov, inštalácií, textových inštalácií, videí a videoprojekcie. „Projekt je sondou, aká žánrová forma provokujúcej výtvarnej výpovede je pre výtvarníkov relevantná, a súčasne si kladie za cieľ skúmať a prezentovať jej jednotlivé individuálne obsahové roviny, ktoré ich najviac oslovili,“ povedala Putišová.

Výstava Priveľa výnimiek je podľa kurátorky postavená na komunikačnej rovine, ktorá automaticky vzniká medzi divákom-vnímateľom a umelcom v situácii, keď na neho svoju výtvarnú výpoveď smeruje. „Spoločným menovateľom každého z diel je viac či menej zjavný, ale vo výtvarnom umení permanentne prítomný prvok provokácie. Možno ju vnímať z viacerých uhlov pohľadu, ale v prípade tejto výstavy je na provokácii najdôležitejší jej čisto subjektívny základ a najmä kontext, z ktorého vyplýva,“ uviedla kurátorka výstavy. Dôležitou zložkou výstavy je podľa nej aj prezentácia niektorých diel výtvarníkov, ktoré boli v minulosti označené ako provokujúce. „Pritom to nebol jednoznačný zámer tvorcov, a tak výstavy, kde sa nachádzali, boli buď dramaturgicky pozmenené, alebo dokonca predčasne uzavreté.“

MARTIN

Hmyz na tanieri je názov časti výstavy pakobyliek a listoviek, ktorú sprístupnili v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu Andreja Kmeťa v Martine. Zbierku hmyzu obohatili recepty z pakobyliek, ktoré sú obľúbené najmä v Mexiku. „Pakobylky sú v reštauráciách asi desaťnásobne drahšie ako bravčovina,“ povedal entomológ Vladimír Straka. Hmyz je podľa neho veľmi čistý, aj preto je jeho konzumácia v mnohých krajinách rozšírená.

Putovná výstava predstavuje 16 druhov pakobyliek a listoviek, z nich u nás je rozšírených asi šesť. „Je to jeden z mála tvorov, ktorého samička dokáže naklásť vajíčka bez oplodnenia,“ informoval Straka. Pakobylky majú vysokú regeneračnú schopnosť. Cez deň si navzájom požierajú končatiny, po dvoch zvlečeniach im znova dorastú. Počas dvoch mesiacov sa zvlečú šesť ráz. Dožívajú sa rok, menšie jedince asi šesť mesiacov. Dovedna žije vo svete asi 1200 druhov týchto článkonožcov. Autorkou výstavy je Jana Šuchová.

Z jej zbierky je 10 druhov, z vlastného fondu múzea ďalších šesť.

Expozícia v Múzeu Andreja Kmeťa bude sprístupnená do 13. júna. (tasr, sita)