
Napájadlo má byť hygienické a ľahko prístupné.
S nástupom teplejších dní sa zvyšujú aj nároky na hygienu kŕmenia i napájania zvierat. Je všeobecne známe, že vysoké teploty urýchľujú rozkladné procesy v krmive a množenie nežiaducich mikroorganizmov vo vode.
Kŕmeniu venujú chovatelia pozornosť, ale význam vody pre zviera niekedy podceňujú. Príjem tekutín pritom rozhoduje aj o využití krmiva. Keď zvieratá trpia smädom, menej jedia, klesá ich hmotnosť a úžitkovosť. Krmivá síce obsahujú určité množstvo vegetačnej vody, tá všaknenahradí napájanie.
Množstvo vody, ktorú denne spotrebujú jednotlivé druhy zvierat, odvodzujeme od spotreby sušiny v krmive (napríklad ovca prijme na kilogram sušiny v krmive 2 až 3 litre vody, ošípaná 7 až 8 l, hydina 2 až 3 l). Celková potreba závisí aj od vekovej kategórie, úžitkového zamerania, produkcie zvieraťa, zloženia krmiva, teploty prostredia, fyziologického stavu organizmu i ďalších činiteľov. Vyššie nároky na príjem vody majú mláďatá, gravidné a dojčiace samice. Viac tekutín potrebuje zviera, ktoré podáva určitý výkon (nosnice, pracovné psy). Aj pri kŕmení suchým krmivom nezabúdajme na potrebu napájania. Počas teplých letných dní je nevyhnutné vodu v napájadlách častejšie vymieňať a podávať vo väčšom objeme.
Pravidelné udržiavanie čistoty a hygieny napájadiel je samozrejmé v každom chove. Teplota vody na napájanie má byť v rozmedzí 10 až 12 stupňov Celzia. Ak je chladnejšia, zviera stráca energiu, ktorú vynakladá na zohriatie vody (na teplotu tela). Sústavné ochladzovanie organizmu môže vyvolať rozličné patologické zmeny (prechladnutie, katar žalúdka a čriev). Príliš teplá voda zase neuhasí smäd, navyše oslabuje činnosť tráviaceho ústrojenstva a znižuje odolnosť organizmu.
Na napájanie sú zo zdravotného hľadiska najvhodnejšie automatické napájadlá. Umožňujú zvieratám príjem vody podľa skutočnej potreby, pričom zabezpečujú vyššiu čistotu než pri napájaní z misiek. Aj tieto napájadlá však musíme pravidelne mechanicky čistiť a dezinfikovať. (inš)
FOTO – ARCHÍV