FOTO – REUTERS
Prestížna literárna výhra vždy spustí dlhý kolotoč zahraničných festivalov, autogramiád a rozhovorov. Britská Man Bookerova cena takúto vážnosť má. „Stal sa zo mňa profesionálny spisovateľ e-mailov a cestovateľ. Mnohokrát som musel prerušiť písanie a ešte mnohokrát budem musieť,“ hovorí štyridsaťštyriročný Kanaďan Yann Martel, ktorý mal čítanie v Berlíne. Jeho ocenená kniha Pi a jeho život vychádza okrem nemčiny aj v českom preklade.
Pi a jeho život je vraj román, ktorý vás prinúti veriť v boha. Ako syn diplomatov však Martel mal už polovicu sveta precestovanú: detstvo prežil v Kostarike, vo Francúzsku, v Mexiku, Kanade a na Aljaške, dospieval v Iráne, Turecku či Indii. Vyštudoval filozofiu, ako dvadsaťsedemročný začal písať. Viac než desať rokov žil priemerným životom schudobneného spisovateľa, autora nie veľmi úspešnej zbierky poviedok a jedného autobiografického románu. A potom oslnil svojím čudáckym dobrodružstvom indického chlapca Pi.
Pi je prezývka Piscina Molitora Patela, syna majiteľa mestskej zoo. Jeho rodina zatúži po Kanade, do ktorej sa plaví na nákladnej lodi, a na palubu vezme aj niektorých svojich zvieracích zverencov. Loď stroskotá a na záchrannom člne sa Pi ocitne spolu s orangutanom, hyenou, bengálskym tigrom a zranenou zebrou.
Yann Martel ešte na nijakej diskusii neprezradil koniec románu. Inšpiráciou diela bola India. Pri práci na románe navštívil indické zoo, trávil čas v chrámoch a mešitách. Keď sa vrátil do Kanady, rok a pol čítal texty o náboženstve, biológii, správaní zvierat a stroskotancov. Svoje dielo zaplnil množstvom symbolov. Trebárs chlapcovo meno Piscine – čo znamená bazén. Človek, ktorý má vo svojom mene slovo bazén, sa paradoxne stane stroskotancom na mori. Metaforou je tiež hrdinova prezývka Pi – odkazuje na iracionálne číslo pí 3,14, a to zase na iracionalitu náboženstva. „Na náboženstvo som sa pozeral zvrchu. Ako antropológ študujúci africký kmeň. Ale ľudskou vlastnosťou je, že čím sa zaoberáte, to vás chtiac-nechtiac pochytí,“ dodáva Martel. Možno ho k viere doviedla aj práca dobrovoľníka v nemocnici, ktorá bola zameraná na pomoc nevyliečiteľne chorým. „Život s vierou nie je o nič dlhší, šťastnejší ani ľahší než život bez viery, ale naučí váš žiť so zlom. Tým sa náboženstvo líši od ďalších ideológií, akými sú ekológia či demokracia – všetci sa snažia zlo zlikvidovať, ale nedávajú nástroj na to, ako s ním vyžiť.“
Podľa Martela naozajstná viera funguje ako dobrý román – nekladie si nárok na pravdivosť, ale vyžaduje dôveru. Takú, akú potrebuje čitateľ na to, aby sa nechal unášať príbehom stroskotanca, ktorý strávil 227 dní s tigrom.
