„Môjho syna neprijali na gymnázium. Bol prvý pod čiarou, doteraz sme ešte mali nádej, že ho zoberú na odvolanie, ale už sme dostali vyrozumenie, že je neprijatý. Syn sa na prijímačky dosť tvrdo pripravoval a chcel sa tam dostať aj so svojimi dvoma najlepšími kamarátmi, ktorých oboch prijali. Predo mnou sa tvári hrdinsky, ale vidím na ňom, že je z toho zrútený. Už dávnejšie mi hovoril, že sa desí učňovky a moje tvrdenie, že aj tam môže získať maturitu, nepomohlo. Mám obavy, že sa bude cítiť v neželanom prostredí stratený a nespokojný. Ako by som mu mohla pomôcť?“ Mária z Pezinka
Milá Mária,
je pekné, že chcete svojmu synovi v tejto situácii pomôcť a hľadáte cesty. Prechod na strednú školu je, alebo bol, v živote každého z nás prvým veľkým míľnikom. Ako sa hovorí, symbolizuje prvú bránu k dospelosti a tak trochu rozlúčku s detstvom. Krok do neznáma, pred ktorým, aj keď to nedáme na sebe poznať, máme strach, obavy. Všetko sa ide zmeniť v krátkom čase. To poznané ustúpi do pozadia a nové, často náročné úlohy sa stanú každodennou realitou študenta. Zvládneme to? A ako? Nedostať sa na vytúženú školu je pre vášho syna náročná situácia, závažný životný krok, ktorý sa neudial podľa jeho predstáv. Prvýkrát sa musí konfrontovať s naozaj veľkou prekážkou a frustráciou. Ale tak nejako je to potom v celom živote. Človeka zoceľuje, keď sa musí pasovať so životom, ktorý neprebieha práve podľa jeho scenára. A to nás núti dospievať. Veď nejedného úspešného človeka drží v kondícii práve presvedčenie, že každá facka od života, ktorá ma nezlomí, ma posilní a niečomu dôležitému naučí.
Pre mládež je príslušnosť k skupine dôležitá. Tak ako v dospelosti by sme hádam všetci chceli vyniknúť a byť iní, v období dospievania je to naopak. Patriť a zapadnúť do skupiny rovesníkov je jednou z najpodstatnejších vecí. To, že sa zdanlivo končí aj život s kamarátmi, je tiež, domnievam sa, pre vášho syna smutné, pretože by to rád zachoval čo najdlhšie. Je mu smutno pri predstave, že už nebude môcť byť s kamarátmi tak intenzívne. Ale aj toto je otázka voľby, popri škole si ešte vždy môžu na seba nájsť čas, aj keď povinností budú mať všetci traja viac než dosť.
Podporou by mu mohlo byť aj to, keď si vďaka vám uvedomí, že možno to bude ťažšie, ako si predstavoval, ale mať rád niečo, čo poznáme a na čo sme zvyknutí, nie je umenie. Aj v inej škole mu môže byť dobre, veľmi to záleží na kamarátoch, akých si nájde, a na tom, čo si na škole obľúbi. Jednoducho povedané, ako sa k tomu sám postaví. Či situáciu prijme a bude sa snažiť z nej vyťažiť pre seba čo najviac, alebo sa bude ubíjať tým, čo by bolo keby.
Bude to vyžadovať viac „investície“ zo seba, hľadanie sa bude väčšou výzvou. Avšak aj zisk môže byť väčší. Veľa vecí závisí od nás, ľudí, a často viac, ako si myslíme. Škola, nech je akákoľvek, sa dá pretrpieť, alebo aj prežiť a zvládnuť veľmi úspešne.
Na záver vám a vášmu synovi prajem pri zdolávaní prekážok a frustrácií veľa síl. Buďte si navzájom oporou. Napokon, nielen „čo“ a „kam“, ale aj „ako“ je na životnej ceste dôležité.
