Prvenstvo z Monaka si piloti F1 cenia rovnako ako z každej inej veľkej ceny. Ale diváci majú najväčší zážitok práve z Monte Carla. Tradičný okruh nahradzuje aj trasa cez stred mesta.
Medzi laureátmi a hosťami boli aj zástupcovia formuly 1. Už zajtra sa s nimi Albert stretne doma, na prestížnej Veľkej cene Monaka. Ťažko povedať, čo je väčšia slávnosť a paráda.
Príležitosť pre prominentov
Športových vrcholov je v Monaku viac. V januári dominuje Ralley Monte Carlo, v apríli tenisový turnaj ATP, v máji Veľká cena F1 a v septembri atletické finále mítingov Grand Prix.
Víkend efjednotky je veľmi dobrou príležitosťou na to, ako vidieť a byť videný. Plece pri pleci honosní hostia. Vlani tu nechýbali prominenti ako herečka Veronica Ferresová, sestry z írskej kapely The Coors, boxer Vitalij Kličko, exmajster sveta F 1 Mika Häkkinen s manželkou Erjou a synom Hugom, tenisový extravagantný boss Boris Becker a mnohí ďalší.
Apropo. Práve Becker, od januára nový majiteľ a vydavateľ nemeckého Tennis Magazinu, vlani vyznamenával športovým Oscarom svojho krajana Michaela Schumachera.
Nával exkluzívnych hostí sa datuje od roku 1952. Rainier, vtedy ešte len princ a čiernovlasý sekáč, blahoželal víťaznému pilotovi Vittoriovi Marzottovi na Ferrari. Osobnosti šoubiznisu pochopili. V roku 1974 im šla vzorom herečka Liz Taylorová. Vtedy ju ešte sprevádzal manžel Henry Wynberg. Herečka svietila v bielych nohaviciach, jej tvár bola výnimočne šťastná a vysmiata. O päť rokov neskôr sa na promenáde objavil v slnečných okuliaroch a dobre naladený populárny Bébel, teda Jean-Paul Belmondo.
Ak mali fanúšikovia formuly a pravidelní návštevníci Monte Carla šťastie, mohli stretnúť aj švédskeho kráľa Carla Gustafa s manželkou Silviou a dcérou Victoriou, tenisového bohéma Björna Borga, lyžiarsku legendu Alberta Tombu, futbalistov Pelého či Zidana, hudobníkov Phila Collinsa, Puffa Daddyho, Lisu Stansfieldovú, Cher, modelky Heidi Klumovú, Naomi Campbellovú, herečky Rachel Hunterovú, Moniku Bellucciovú, manželský pár Michaela Douglasa a Catherine Zeta-Jonesovú.
David Coulthard si súťažný okruh mohol pozrieť niekoľko dní pred veľkou cenou. Do Monaka sa prišiel pozrieť (aj s manželkou) na odovzdávanie športových cien Laureus. FOTO - ČTK/AP, TAST/EPA, REUTERS
Ak nie Dakar, aspoň F1
Monacký kráľ Rainier III. bol v rokoch 1949 a 1950 členom Medzinárodného olympijského výboru. Syn, princ Albert, ho nasleduje. Do výboru sa dostal už v roku 1985. Účastník piatich zimných olympiád je športovcom telom i dušou. Na zimnej olympiáde súťaží v bobovom tobogane a skúša to aj za volantom.
Dvakrát (v roku 1985 a 1986) štartoval na rely Paríž – Dakar. Zakaždým, na takmer rovnakom mieste, na brehu Nigeru, z technických dôvodov odstúpil. Ale keď v roku 1986 zahynul po tragickej havárii vrtuľníka na trase rely jej zakladateľ Thierry Sabine, potomkovia rodu Grimaldiovcov usúdili, že riskantnému športu by sa následník trónu nemal venovať. Jeho výsosť dedičný princ monacký sa odvtedy najčastejšie producíruje na Veľkej cene Monaka.
Jeho prvé spomienky sa viažu k roku 1965. Mal sedem rokov a preteky sledoval z čestnej lóže: „Graham Hill vtedy dosiahol tretie víťazstvo na VC Monaka po sebe. Veľmi som ho obdivoval a túžil sa mu raz podobať,“ spomína princ Albert. A odhaľuje zaujímavý fakt: „Reklamný efekt pretekov je pre našu krajinu famózny. Zvýšenie obratu v regióne a meste dosahuje vďaka Grand Prix 100 miliónov eur!“
Cena za veľký týždeň
Na Grand-Party vyhlasovania Laureus Sports Awards v predvečer Veľkej ceny Monaka musíte za jedno pivo zaplatiť vyše 70 eur. Čo je to však v porovnaní s cenou za apartmán v Hôtel de Paris, ktorý si v dňoch športového Oscara a následnej veľkej ceny musíte zabezpečiť rok vopred! Boris Becker platil vlani za päť nocí v apartmáne počas „veľkého týždňa“ 90 000 eur.
Hlboko do vrecka musia siahnuť všetci, ktorí chcú vidieť zajtrajšie preteky F1 zblízka: za lepšiu vstupenku na dnešnú kvalifikáciu a zajtrajšie preteky zaplatíte najmenej 1500 dolárov, za 895 dolárov sa vám ujde menej pohodlné miesto. Komfort siaha k horibilným sumám: od päťtisíc dolárov vyššie. Najlepšie urobíte, ak sa v týždni veľkej ceny ubytujete v Monte Carlo Grand Hotel tak, aby ste preteky sledovali z terasy či okien. Pri dúškoch šampanského sa môžete kochať atmosférou v reve motorov za 12-tisíc dolárov za päť nocí pobytu. Hneď po pretekoch sa ceny opäť „poľudšťujú“: po víkende vás v rovnakom hoteli stojí jedna noc už iba od 395 dolárov vyššie.
Piloti v jachtách
Grand Prix F1, to sú aj najdivokejšie párty na najdrahších jachtách. Počas Veľkej ceny Monaka tu nekotví hocikto. Veď kým hotelová izba v štvorhviezdičkovom Hermitage sa za jednu noc vyšplhá (a to si ju musíte objednať pol roka vopred) cez 30-tisíc našich korún, prenájom 20-metrovej jachty v týždni počas veľkej ceny dosahuje 10-tisíc dolárov! S tým sa treba vyrovnať. Hádam len sami jazdci s tým nemajú problémy.
Vlani tu Ír Eddie Irvine hostil na jachte Anaconda viacero prominentných hostí. Tešil sa najmä z dievčenského speváckeho kvarteta No Angels. Ktosi vtipne poznamenal, že snáď len v Monte Carle – vďaka jachte – sa už bývalý jazdec F1 a kontroverzný Ír mohol ocitnúť so svojím „motorom“ v prvom rade.
Vedľa neho kotvil majiteľ a šéf žltého tímu Eddie Jordan. Ten si tradične počas horúcich barových večerov aj tento víkend schuti zabubnuje v rockovej kapele. Na 50-metrovej jachte Blis hľadá už niekoľko rokov útočisko Jacques Villeneuve, ktorý kotví vedľa Highlanderu. Ten je síce o 30 metrov kratší ako Jacquesova „lodička“, patrí však Davidovi Coulthardovi, ktorý v Monte Carle úspešne prevádzkuje aj svoj hotel Columbus.
Monacká kniežacia rodina svojmu synovi automobily zakázala. Pilotov formuly 1 však princ Albert (vľavo) neprestal obdivovať. Kedysi sa chcel podobať na Grahama Hilla, dnes by bol určite rád na mieste päťnásobného majstra sveta Michaela Schumachera (vpravo).
Podávajte už dezert
Predstavte si, že za jedinú noc v jednom z najluxusnejších hotelov Monaka, v preslávenom Hôtel de Paris, zaplatíte 2500 dolárov a ráno vás zobudí rachot trénujúcich pilotov formuly 1. Jeden z prominentných hostí to prirovnal k tomu, akoby autá prelietavali medzi sprchou a toaletným stolíkom do spálne.
Dnes sa však už nestáva to, čo sa v roku 1960 prihodilo Američanovi Philovi Hillovi. Budúci šampión z tímu Ferrari prišiel do foyer Hôtel de Paris v prepotenom overale, na čo mu nervózna postaršia barónka vraví: „Aj vy patríte k tým, čo tu stvárajú ten rachot? Mladý muž, a nemohli by ste s vašimi pekelnými strojmi trénovať niekde inde?!“
Kdeže, dnes. Dokonca aj obed v nedeľu, v deň pretekov, ktorý v reštaurácii Louis XV. pripravuje hviezdny francúzsky kuchár Alain Ducasse, je vyrátaný tak, aby na minútu sedel s časovým harmonogramom veľkej ceny. Preto tesne pred štartom servírujú už iba dezert. Len aby rev motorov neskazil hosťom apetít. Kde sú časy, keď tu začiatkom päťdesiatych rokov Juan Manuel Fangio vychádzal počas pretekov zo zákruty ku kasínu a v jazdeckej koženej kukle a okuliaroch stihol ešte zamávať okrúhlučkej cukrárke s vysmiatymi červenými lícami.
Autor: Ľudo Pomichal
