FOTO – ROMAN FERSTL
Samota na Kysuciach, hodina od najbližšej civilizácie, donedávna tam nefungoval ani mobilný telefón. „Drevenicu sme kúpili štyria spolužiaci v roku 1984 od Leopolda Haverla. Na Kysuciach nad Terchovou. Z tých štyroch chodím na chalupu už iba ja,“ hovorí herec Matej Landl. Drevenú chalupu kompletne zrekonštruoval - nové podlahy, stropy, krov, šindle, nábytok.
Dnes patrí k typickým chalupárom usilujúcim sa na každú voľnú chvíľu odísť z mesta. „Asi pred piatimi rokmi som sa pozrel do kalendára a zistil som, že od Silvestra do Veľkej noci som nemal ani jeden deň voľný. Odvtedy si čas prísne strážim aj kvôli sebe, aj kvôli synovi. Keď je to len trochu možné, idem aspoň na dva víkendy v mesiaci na chalupu, nech ma to stojí čokoľvek, nech mám akúkoľvek ponuku. Nejdem do štúdia, idem na drevenicu. Dodá mi to viac energie a som bohatší, aj ako keby som bol zavretý v štúdiu a dostal za to honorár.“
Keď nie je na chalupe tri týždne, dostáva „drevenicový absťák“. „Pri hektickom spôsobe života mám často stresové situácie aj z časového, aj profesionálneho hľadiska. Pre mňa je drevenica relax a čerpanie novej energie, aby som mohol vôbec existovať. Na chalupu chodím čím ďalej tým viac. Neviem, či preto, že mám viac stresu, alebo som už tak spojený s prírodou a tým regiónom,“ hovorí Matej Landl.
Zopárkrát sa ocitol cez víkend vo veľkých nákupných centrách a zostal prekvapený. „Netvrdím, že nie sú dobré, ale bol som zhrozený, keď som tam raz na chvíľu vbehol, von bolo pekne a obchodné centrum bolo preplnené. Neviem, či ľudia prestali chodiť do prírody, na chaty, na stanovačky, na hríby. Ale možno je to aj tým, že sú nútení uživiť rodiny, viac pracovať. Mnoho ľudí sa stalo obeťami režimu - väčšmi sa venujú zarábaniu peňazí a menej tomu, kedy by peniaze mohli užiť. A popoludní idú do obchodného centra,“ hovorí Matej Landl. (rf)
