Danny Boyle. FOTO – ČTK
Spustošený prázdny Londýn. Prevrátený autobus. Niečie osamelé „haló!“ vyplaší kŕdeľ holubov. Čistý výmysel, ale úžasne účinný.
Zmes Wyndhamovho Dňa Trifidov a Romerovej Noci mŕtvych, 28 dní je nádherne zrealizovaná vízia apokalypsy, zložená zo samých klišé. Spisovateľ Alex Garland, autor scenára k Pláži, nielen že v tomto žánri neprispel ničím novým, ale zápasí s dialógmi a dejom. No to celé do istej miery vyvažuje elektrizujúca Boylova interpretácia. Toho Dannyho Boyla, ktorý nakrútil skvelý a už kultový Trainspotting.
Holý dej je len opakovaním všetkých postapokalyptických príbehov. Jim, poštár cyklista, sa jedného dňa prebudí z kómy a ocitne sa v prázdnej londýnskej nemocnici. Aktivisti za práva zvierat vypustili šimpanzy nainfikované vírusom, ktorý sa tu volal „besnota“ - pred dvadsiatimi ôsmimi dňami.
Pokúša sa prísť na to, kam všetci zmizli, až kým nenarazí na frontálny útok zombieov, besných polomŕtvych postáv. Jima však zachránia ďalší, čo prežilli a zachránili sa v provizórnom baraku blízko Manchestru.
Keď si odmyslíte nevyrovnané herecké výkony - Murphy je veľmi dobrý, ostatní už menej, niektoré príšerné dialógy, nesúvislý a bezprizorný vedľajší príbeh a sklamanie z konca, z 28 dní vám v hlave zostane zopár výrazných obrazov a pocit nesmierneho nihilizmu a klaustrofóbie. Ako ďaleko sa besnota rozšírila? Nevieme o tom oveľa viac než postavy uvrhnuté do sveta, v ktorom sa zrútili všetky komunikačné siete.
Danny Boyle v dlhých záberoch zdôrazňuje prázdnotu, v ostrých uhloch kamery zasa pocit pasce, spolu s náhlym tichom, ktoré sugestívne opakuje ticho, do ktorého sa Jim prebral. Ak autori chceli utvoriť čosi viac než len pastvu pre oči a adrenalín - a je dosť nepravdepodobné, že by to mohlo stačiť najtalentovanejším a najambicióznejším filmárom, akí dnes v Anglicku pôsobia - nepodarilo sa im to. Pointa uviazla v nejasných súvislostiach. Na žiadny útržok novej myšlienky tu nenarazíte, a tak 28 dní nespochybniteľne zostáva v kategórii béčkových filmov.
Autor: HANNS-GEORG RODEK
