Bolo päť hodín ráno. PAVEL NEDVĚD práve priletel z Manchestru, sadol si v záhrade pri svojom dome v Turíne a v hlave mu bežal nekonečný futbalový príbeh. Záložník Juventusu si premietal celú Ligu majstrov, ale najmä finálový zápas s AC Miláno, v ktorom nemohol pre trest nastúpiť. V semifinále proti Realu Madrid dostal tretiu žltú kartu.
O čom všetkom ste v záhrade premýšľali?
„Hlavne o tých kartách. Mám ich za celú sezónu tri, iní osem-deväť a finále hrať mohli. To je predsa hrozná nespravodlivosť. Prišiel som o najväčší zápas kariéry a navyše sme prehrali. Som strašne sklamaný.“
Kedy sa bolesť pominie?
„Potrvá dlho, kým ju strávim. Musím si nájsť novú motiváciu, začať od nuly. Teraz sa sústredím na národné mužstvo. Chcel by som si zahrať finále majstrovstiev Európy.“
V ktorom okamihu ste začali tušiť, že sa finále pre Juventus neskončí dobre?
„Ešte pred zápasom som si hovoril, že ak dôjde na pokutové kopy, tak to nemusí vyjsť. Nemáme takých špecialistov ako Miláno.“
Strely mierili takmer do stredu bránky. Prečo vaši spoluhráči kopali penalty tak zle?
„To sú nervy, obrovský tlak. Nie je jednoduché penaltu premeniť.“
Kam by ste strieľali vy?
„Čakal by som, kam sa pohne brankár. Ale po zápase sa ľahko ‘kecá‘, možno by som sa rovnako potentoval ako spoluhráči.“
Pred siedmimi rokmi v semifinále majstrovstiev Európy proti Francúzsku ste penaltu premenili.
„A na tom istom štadióne. Bol som mladý, nijaké nervy. Teraz by som taký pokojný nebol. Ale nechajme jedenástky, o nich to nebolo.“
Ale rozhodli.
„Hrali sme celý zápas zle. Víťazstvo sme si nezaslúžili. Miláno bolo lepšie, po pohári túžilo viac.“
Spoluhráči na ihrisku dostávali medaily. Máte ju tiež?
„Nič som nedostal a asi ani nedostanem. Asi nezvýšila. Nič to. Aj tak som chcel ten pohár, nie medailu.“
Ale viacerí náhradníci v oblekoch ju dostali. Tak prečo vy nie?
„Vlastne som tam ani nechcel ísť. Sedel som na tribúne a rozmýšľal, čo by sa stalo, keby. Ale keď som sa neskôr dostal ku kabínam, vzal som si od rozhodcov jednu z lôpt na pamiatku.“
MILOSLAV NOVÁK, iDnes