Na matiné v ošumelom kine Al-Rašíd v Basre prišlo po znovuotvorení po 16 dňoch len 11 ľudí. Príčina? Nepremietali dosť sexu. „Neodvážime sa ponúknuť ľúbostné príbehy, len akčné filmy,“ povedal 40-ročný manažér kina Mohammed Hazim, pričom si potiahol z cigarety v kancelárii oblepenej blednúcimi plagátmi žien v spodnej bielizni, propagujúcich dávno zabudnuté filmy s mierne pornografickým obsahom.
„Nikto nie je zvedavý na akčné filmy. Všetci chcú romance. Normálne by tu bolo 300 ľudí. Je to katastrofa.“ Všetky tri kiná v Basre zatvorili svoje brány začiatkom tohto mesiaca, keď ich opakovane navštívili vážni mladíci na motocykloch a povedali, že keby premietali „hriešne“ filmy, do tla by vyhoreli. Tento týždeň pokusne otvorili, pričom sú na zozname staré arabské filmy a americké akčné snímky. „Ľúbostné filmy“- eufemizmus obyvateľov Basry pre snímky, odhaľujúce čo najviac ženského tela, sú nekompromisne mimo programu. „Nemôžeme ani ukázať bozkávajúcich sa ľudí,“ povedal Hazim.
Od pádu Saddáma Husajna sa v južnom Iraku stali najsilnejšími politickými hráčmi šíitskí duchovní. Mnohí túžia zaviesť v tejto oblasti prísne morálne smernice, pripomínajúce strohé náboženské pravidlá v Iráne. Kresťanskí kupci s alkoholom sa dozvedeli, že majú skoncovať s obchodmi a dvoch z nich začiatkom mesiaca zastrelili v ich vlastných obchodoch. „Predtým sme mohli premietať, čo sme chceli,“ povedal Hazim. „Za Saddáma boli niektoré scénky zakázané, ale stačilo podplatiť správnych úradníkov a smeli sme ich zaradiť.“
V Basre však návšteva kina nikdy za posledných desať rokov nebola rodinnou udalosťou. Mladí muži chodili na mierne porno do rozľahlých kín a vreckári vyzbrojení britvami číhali v tme, v neraz zdivočenom dave. „Ženy do kina nikdy nechodili,“ vysvetľuje miestny učiteľ Abdul Razak. „Mohli ich olúpiť, ba mohli dopadnúť aj horšie.“
V neďalekom kine Atlas najali komika s megafónom, aby stál pred ním a lákal ľudí kvetnatými opismi premietaného filmu so Sylvestrom Stallonem. Prišlo však necelých 50 ľudí v porovnaní so zvyčajnou návštevnosťou - 500. Postarší bradatý žobrák sediaci vedľa pokladne celé hodiny mal tiež tenučké príjmy. Manažér kina Hašim Mohammed Ali, ktorý začal pracovať v Atlase ako premietač v 60. rokoch minulého storočia, hovorí, že obchody nikdy nešli takto zle, dokonca ani za vojny. „Chceme len istotu, že sa ľudia môžu pozerať na to, čo chcú, ale bojíme sa,“ dodáva. (vil, reuters)
