„Konkrétne údaje o najväčších dlžníkoch sú momentálne predmetom tajomstva. Zverejniť ich menný zoznam sa však chystáme v druhej polovici toho roka. Mali by tam byť uvedené fyzické osoby, ktoré dlhujú na daniach viac ako pol milióna korún a všetky eseročky, akciovky a iné právnické osoby dlhujúce štátu viac ako päť miliónov,“ povedal Miroslav Veselovský, tlačový tajomník daňového úradu.
Viac ako polovicu z celkového dlhu predstavujú nevymáhateľné pohľadávky. „Ich podiel však postupne klesá. Najlepšie je totiž, ak sa dlh vymáha ihneď, o pol roka už môže byť neskoro,“ tvrdila generálna riaditeľka daňového úradu Mária Machová.
Rezort financií podľa nej súhlasí s odpísaním týchto pohľadávok. Ide zväčša o tie, ktoré vznikli ešte pred rokom 1993, alebo o dlhy neexistujúcich firiem či podnikov, ktoré nemajú nijaký majetok.
Postup vymáhania dlhu je podľa Veselovského rovnaký tak v prípade bežných zamestnancov, ako aj podnikov a nerozlišuje sa ani podľa druhov daní. Získať naspäť nedoplatky majú na starosti príslušné daňové úrady, obce a colné úrady.
Správcovia spravidla vymáhajú daň prostredníctvom exekúcie. Úspech každého exekučného konania však závisí od existencie majetku dlžníka.
„V prípade, že ide o daňový podvod, situáciu rieši daňová polícia. Ak však ide o trestný čin so sadzbou nad tri roky, podvodom sa zaoberá justičná polícia,“ dodal Veselovský.
Správcovia dane sa snažia predísť podobným prípadom kontrolami. Vlani vykonalo 1 658 daňových pracovníkov celkove 54 430 kontrol. Pätina z nich sa pritom skončila nálezom.
Na jedného kontrolóra pripadol vyše trojmiliónový nález daňového nedoplatku.
(im, sita)
