BRATISLAVA – Ochrana verejného záujmu, verejná kontrola a prísne postihy – na týchto princípoch je postavený návrh tzv. zákona o konflikte záujmov.
Pre verejných funkcionárov zavádza rad obmedzení a povinností, za porušenie ktorých im hrozí až strata funkcie či mandátu.
Vláda návrh včera jednomyseľne schválila, ak ho parlament prijme podľa plánu, by mal platiť od 1. októbra.
Vláda sprísnila pôvodné znenie a značne rozširuje okruh osôb, ktorých konanie bude „pod zákonom“, mal by sa týkať dokonca aj rektorov verejných vysokých škôl. „Vysoké školy majú istú právnu subjektivitu a majú istú masu prostriedkov,“ hovorí tlačová tajomníčka ministerstva spravodlivosti Anna Andrejuvová.
Rektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Vladimíra Báleša informácia zaskočila, po prvýkrát ju vraj počul od nás.
„Je smutné, keby aj rektori pod to (zákon o konflikte záujmov – pozn. red.) spadali,“ hovorí Báleš. Rektori preto ministra školstva požiadali o vysvetlenie.
Rektorov by sa na rozdiel napríklad od poslancov Národnej rady mali týkať aj tzv. postzamestnanecké obmedzenia.
Rok od odchodu z funkcie by sa rektori nesmeli zamestnať vo firme, s ktorou škola za ostatné dva roky ich „rektorovania“ obchodovala.
Vláda napriek protestom samosprávy zahrnula do zákona aj poslancov mestských zastupiteľstiev v Bratislave a Košiciach. Poslanci z obecných zastupiteľstiev v návrhu nefigurujú.
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic očakáva zo strany Združenia miest a obcí Slovenska tvrdé lobovanie, ustúpiť však nemieni. „Je nevyhnutné, aby lokálna a regionálna samospráva bola pod kontrolou verejnosti a aby jej predstavitelia mali transparentné majetkové pomery,“ povedal. Ako dodal, verí, že návrh v parlamente nájde potrebnú podporu ústavnej väčšiny.
Zmeny oproti predchádzajúcemu návrhu
Okrem štandardných verejných funkcionárov by sa zákon mal vzťahovať aj na náčelníka Generálneho štábu, poslancov mestských zastupiteľstiev a zastupiteľstiev v Bratislave a Košiciach, rektorov verejných vysokých škôl a predsedu a podpredsedu Úradu na ochranu osobných údajov.
Tých by sa mali týkať aj postzamestnanecké obmedzenia. Výnimkou sú len mestskí poslanci, ktorí, rovnako ako poslanci krajských zastupiteľstiev, by od obmedzení mali byť oslobodení.
Akcie na doručiteľa nesmie verejný funkcionár nadobúdať inak ako dedením.
Z návrhu zákona vypadla nezlučiteľnosť funkcie verejného funkcionára s funkciou poslanca Európskeho parlamentu.
V majetkovom priznaní, ktoré verejný funkcionár podá za blízke osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, budú musieť byť uvedené aj ich meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.
Poslanci mestských (vrátane zastupiteľstiev v Bratislave a Košiciach) i krajských zastupiteľstiev by svoje majetkové priznania mali odovzdávať „určenému“ poslancovi zastupiteľstva, teda niektorému zo svojich kolegov.
Nahliadnuť do majetkových priznaní verejných funkcionárov (nie za ich blízkych) by občanov mal oprávňovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Orgán, ktorý o prehreškoch proti zákonu rozhoduje (parlamentný výbor, zastupiteľstvo alebo akademický senát) a odhalí ich, by musel stanoviť pokutu. Podľa predošlého návrhu ju vo svojom rozhodnutí uložiť mohol, teda nemusel. (joč)
