O budúcnosti Európskej únie rozhoduje Konvent, ktorý by už o tri týždne mal predstaviť svoje návrhy európskej ústavy. Zatiaľ to vyzerá tak, že ústava nahráva najmä veľkým štátom.
Konvent totiž navrhuje, aby mala Európska únia na čele silného predsedu Európskej rady, akoby prezidenta, aby sa skončilo rotujúce predsedníctvo únie a znížil sa počet členov Európskej komisie na 15, čo by po rozšírení únie znamenalo, že v komisii nebudú mať zastúpenie všetky krajiny. Menšie štáty s tým nesúhlasia, žiadajú zachovať rotujúce predsedníctvo, princíp jedna krajina - jeden komisár a odmietajú vytvorenie novej inštitúcie prezidenta.
Slovensko vo Viedni zastupoval štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok. Malé štáty to vidia tak, že konvent zatiaľ neprijal takmer žiadnu z ich požiadaviek. „Ak nenájdeme kompromis, navrhneme konventu, aby predložil na medzivládnu konferenciu dve alternatívne riešenia,“ povedal Korčok.
O návrhoch konventu bude musieť rozhodnúť medzivládna konferencia, zložená zo zástupcov všetkých 25 krajín únie. Predstava malých krajín je teda taká, že by konvent predložil na konferenciu v kontroverzných prípadoch vždy dve možnosti.
Alternatívou k volenému prezidentovi by malo byť rotujúce predsedníctvo, k menšej komisii s 15 členmi zasa komisia, v ktorej bude mať svojho komisára každý z 25 štátov. „Nevidíme v tom problém, sme presvedčení, že by sme nemali byť pod tlakom,“ povedal Korčok.
Ak bude Konvent súhlasiť s takýmto postupom, zostane malým štátom viac času na lobovanie za svoje požiadavky. Medzivládna konferencia sa má konať až na prelome októbra a novembra.
„Sila našej skupiny je v jednote,“ myslí si Jan Kohout, ktorý zastupoval vo Viedni Českú republiku. „Neznamená to však, že nie sme ochotní robiť kompromisy,“ povedal Kohout.
Podľa Korčoka je však v Konvente na kompromisy ešte priskoro. Čas na ne príde až počas medzivládnej konferencie.
Preambula európskej ústavy, ktorú mali zverejniť včera, najneskôr dnes, vraj neobsahuje zmienku o Bohu, ako to presadzovali zástupcovia kresťanských strán v Konvente, len sa odvoláva na „kultúrne, humanistické a náboženské dedičstvo“ starého kontinentu.
(čtk, haj)
HLAVNÉ BODY NÁVRHU EURÓPSKEJ ÚSTAVY
- Vytvorenie postu prezidenta - nahradí doterajšie rotujúce predsedníctvo, bude ho voliť európska rada (lídri členských krajín).
- Vytvorenie postu európskeho ministra zahraničných vecí.
- Vytvorenie postu európskeho prokurátora (zaoberal by sa cezhraničnou kriminalitou).
- Európska komisia bude mať 15 komisárov (môžu byť vymenovaní aj tzv. pomocní komisári, ale bez práva hlasovať).
- Únia bude rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, v 70 oblastiach musí spolurozhodovať Európsky parlament.
- Európsky parlament stratí výlučné právo schvaľovať rozpočet.
- Spoločná zahraničná politika - bude sa môcť uplatňovať len v prípade, že zhoda medzi členskými štátmi bude absolútna (každá krajina má právo veta).
- Súčasťou ústavy sa stala Charta základných práv (napr. právo na život, voľný pohyb, ale aj na štrajk).
- Návrh ústavy zabezpečuje väčšiu mieru autonómie pre krajiny eurozóny, ministri financií si môžu voliť vlastného predsedu na dva roky.
(čtk, mik)
