Vlado Černý
herec, riaditeľ divadla Astorka
brat Juraja Černého

Kedy ste sa naposledy stretli a porozprávali?
Bohužiaľ, nebolo to pri veľmi príjemnej príležitosti. Jurajovi zomrela mama, ktorá bola pre mňa druhou mamou. Po pohrebe sme boli na obede a veľmi smutne sme sa zhovárali.
Vy ste mali rôzne mamy?
Áno. Otca sme mali spoločného.
Aké sú témy vašich rozhovorov?
Nemáme určenú tému.Väčšinou sa pýtam na to, čo robí a ako žije.
Chodieva brat na predstavenia do Astorky?
Sem-tam. Teraz pracuje v rádiu, občas sem kvôli tomu zavolá. My sa však stretávame na rodinnej báze. Pokiaľ viem, aj zajtra či pozajtra sa máme stretnúť na nejakom obede.
Aký ste mali vzťah, keď ste boli malí?
Vyrastali sme v jednej domácnosti. S otcom, jeho druhou manželkou Gertrúdou - Jurovou mamou a s Jurom. Mal som sa veľmi dobre. Keď sa mladý narodil, bol som o desať rokov starší, preto som ho často tyranizoval. Ale s mierou. (Smiech.) Vymýšľal som somariny, navádzal som ho na ne a on potom dostal. Vždy sme vychádzali veľmi dobre.
Kto z vás lepšie vychádza s otcom?
Rovnako, nemáme problém. Vždy sme o sebe všetko vedeli.
Zdôveruje sa vám brat?
Vo vhodnej chvíli určite. Sám od seba však nepríde.
Na čom sa viete pohádať?
Ja som zostal v polohe vyčítajúceho staršieho brata. Nehádame sa, ale niekedy som mentorský.
Čo si najčastejšie vykričíte?
Nič. Keď mám niečo proti jeho životnému štýlu, poviem mu to. Či už to rešpektuje, alebo nie.
Čo si neodopriete?
To je ťažké. Niekedy sa snažím odoprieť si všetko a inokedy si nič neodopriem. Napríklad, trinásť rokov som nefajčil, potom som fajčil tri roky. S jedlom je to horšie. Ak mám stresy, neodopriem si bravčové s knedlíkom a kapustou a mastný chlieb s cibuľou. Potom priberiem, musím športovať a nejesť.
Akým spôsobom chudnete?
Momentálne robím viac športov, lebo som zistil, že mi to psychicky pomáha. Kedysi som bol vrcholový športovec, päťbojár, a keď som s tým prestal, začal som strácať kondičku a priberať. Takmer každý deň behám v lese, v zime som hrával hokej, pravidelne jazdím na koni. Absolvoval som drastickú dietu - sedem dní som jedol iba hrozno. Schudol som osem kilogramov, no zasa prišli nejaké akcie a ja som to rýchlo pribral naspäť.
Čo si dopraje brat?
Kedysi si doprial to, čo som mu zazlieval. Drogy. Chvalabohu, už s nimi vyhral boj. Má rád dobrú atmosféru, dobrú náladu, pivečko, dobré vínko. On je taký pohodový nekonfliktný typ.
Ako by ste brata charakterizovali?
Má to, čo som ja nikdy nemal. Talent pre muziku. Zdedil to po otcovi. Babka síce chcela, aby som hral na nejaký hudobný nástroj, no mňa to nebavilo. Radšej som sa venoval športu. Juraj hrá výborne na bicie a sem-tam aj na gitaru. Mohol by však urobiť oveľa viac, keby nebol lenivý. Nie je cieľavedomý, hoci má veľký talent od Boha.
Ako najradšej relaxujete?
Môj relax súvisí so športom. A rád sedím s priateľmi v kaviarni pri kávičke.
Čo zaujímavé ste sa dozvedeli o bratovi z "overených zdrojov"?
Neviem, pretože všetko o ňom viem. Nič ma nemôže prekvapiť.
Čo sa vám na bratovi najviac páči?
Je to milý, vtipný a pohodlný človek.

Keď vyriešil dilemu, či sa v živote ďalej venovať vrcholovému športu alebo herectvu, absolvoval Vlado Černý herectvo na VŠMU a odvtedy sa stal známou tvárou divadla, filmu aj televízie. Od roku 1995 šéfuje divadlu Astorka a momentálne hrá v inscenáciách Narodeniny a Ujo Váňa. Je rozvedený, má syna Juraja (25).

Juraj Černý
hudobník, režisér
brat Vlada Černého

Kedy ste sa naposledy stretli a porozprávali?
Nestretávame sa často. Náš vzťah je taký dobrý, že stačí náznak, gesto, krátky, ale konštruktívny telefonický rozhovor. Rozbieham však jeden projekt, v ktorom potrebujem radu staršieho, skúsenejšieho a múdrejšieho brata.
Aké sú témy vašich rozhovorov?
Bratia väčšinou nepreberajú všeobecne vážne témy.
Aký ste mali vzťah, keď ste boli malí?
Mal som pocit opory. Vlada som vnímal ako staršieho a skúsenejšieho brata. Veril som, že ma môže dostať zo šlamastiky. Raz prišlo aj na lámanie chleba. Bratovi som žaloval, že mi sklenár na našej ulici strelil facku, aby ma išiel pomstiť.
Pomstil vás?
Nie, a tak som si povedal, že mať staršieho brata je pekné, ale spoliehať sa treba na seba. Sklenár dostal prakom.
Kto z vás vychádza lepšie s otcom?
Vzťah medzi bratmi a otcom je na tému celovečerného výchovného filmu. Ten náš vždy bol a je na nadštandartnej úrovni. Otec má hlavné slovo a pravdu vždy. Je to neskutočne skúsený, scestovaný a cieľavedomý človek, vždy ho obchádzali malomeštiacke maniere. Hlavne pri výchove. Všetci sme dosť dospelí a starí, aby sme sa do seba zbytočne nestarali.
Zdôveruje sa vám brat?
Málokedy, obaja sme uzavreté povahy. S problémami ideme von, až keď horí.
Čo si najčastejšie vykričíte?
To nás prestalo baviť už dávno. Nikam to nevedie.
Na čom sa viete pohádať?
Súrodenci sa zvyknú hádať vtedy, keď spolu žijú alebo keď spolu dedia. Keď žije každý vlastným životom, tak sa skôr podporujú. Ak bolo treba, veci sme si vydiskutovali bez zbytočných emócií. To máme po otcovi.
Čo si neodopriete?
Zbožňujem byť sám doma alebo na záhrade so svojimi zvieratami. Súkromie je pre mňa nedotknuteľné. Občas mám hedonistické úlety, aby som nezabudol, že prílišná skromnosť a dokonalosť je tiež len chorý extrém.
A čo si dopraje brat?
Brat je ako ja - svojou podstatou bohém a hedonik. Občas sa stane, že si dopraje nesprávne nasmerovanie svojich emocionálnych siločiar a dostane sa do bludného kruhu. Možno je to však len môj subjektívny a nepravdivý postreh, tak ako to býva medzi súrodencami, ktorí nie sú k sebe ľahostajní.
Ako by ste brata charakterizovali?
Nadpriemerne inteligentný. Dokonca niekedy rozmýšľam a štve ma to, či nie je inteligentnejší ako ja. (Smiech.) Veľa zažil, je sčítaný, má rozhľad a analytické schopnosti. Môj brat nie je tuctový typ. V každom slova zmysle.
Ako najradšej relaxujete?
Doma so svojimi zvieratami. Mám štyri mačky - Leóna, Carlita, Leeloo, Mura, a troch psov - Yetiho, Bimba a Babúna. Ďalším relaxom je moja práca v rádiu.
Čo zaujímavé ste sa dozvedeli o bratovi z "overených zdrojov"?
Vladovi nie je typ pre bulvár, lebo je priamy. Klebety o ňom boli vždy pravdivé a preto nezaujímavé. Nikdy nič neskrýval.
Čo sa vám na bratovi najviac páči?
Zmysel pre humor. Nedá sa nazvať anglický, francúzsky ani český, ale prešporský. V Bratislave vládol za komunizmu medzi ľuďmi z umeleckých kruhov istý zvláštny a ojedinelý druh humoru. Začali to v bratislavských kaviarňach koncom 60. rokov Lasica a Satinský. Majster v tomto smere je aj môj brat. Dúfam, že som čo-to pochytil a budem jeho dôstojným žiakom.

Juraj Černý pôvodne vyštudoval réžiu, dramaturgiu s scenáristiku krátkometrážnych filmov na VŠMU v Bratislave. Po úspechu skupiny Tublatanka, kde hral na bicie, sa hudbe venoval profesionálne. Pred ôsmymi rokmi sa vrátil k réžii. Posledné dva roky pôsobí v Rádiu Expres ako režisér a dramaturg. Päť rokov je vdovec.

Autor: Barbora Laucká / Foto: Roman Ferstl