BRUSEL - Postupné zverejňovanie návrhov textov európskej ústavy prezídiom konventu vyvoláva v Európskej únii búrlivé reakcie. „Máme neustále dojem boja s veternými mlynmi. Do úvahy sa berú len záujmy veľkých krajín,“ horlil včera v Bruseli Elmar Brok, nemecký kresťanský demokrat a vplyvný predseda Zahraničného výboru Európskeho parlamentu.
Brok obvinil predsedu konventu Valéryho Giscarda d‘Estaing, že sa za zatvorenými dverami dohovára so šéfmi najväčších krajín a presadzuje ich záujmy. „Chceme snáď direktórium, kde bude šesť veľkých rozhodovať o všetkom? Pre malé krajiny je to neprijateľné,“ uviedol Brok.
Varoval, že podľa ústavy v Giscardovom poňatí sa Európska komisia premení iba na správkyňu jednotného vnútorného trhu, ktorá vykonáva vôľu členských štátov. Európsky parlament bude zbavený niekoľkých právomocí pri schvaľovaní rozpočtu únie a celkovo sa oslabí. Väčšina konventistov si pritom želá silnejšiu komisiu aj parlament. Brok si je istý, že zástupcovia komisie a parlamentu v prezídiu s týmto stavom vecí nemôžu súhlasiť.
Text predložený v pondelok počíta s vytvorením úradu stáleho prezidenta Európskej rady, čo je zhromaždenie najvyšších politikov EÚ, na miesto doterajšej rotácie členských krajín na čele únie po šiestich mesiacoch. Obmedzuje počet členov Európskej komisie na 15, čo by znamenalo, že nie všetky členské štáty by do exekutívy mohli vyslať svojich komisárov.
Najmä Francúzsko a Veľkú Britániu uspokojí ďalšia časť návrhu ústavy, ktorú prezídium zverejnilo včera. Je v nej totiž zachovaná zásada jednomyseľnosti pri rozhodovaní o zahraničnopolitických otázkach. Znamená to, že ktorákoľvek krajina bude môcť blokovať akúkoľvek zahraničnopolitickú iniciatívu EÚ. Navyše je prudko obmedzená akcieschopnosť budúceho ministra zahraničia EÚ. Zahraničná politika EÚ nebude teda o nič pružnejšia než dosiaľ a ústava neodpovie na očakávania po irackej kríze, upozornil Brok. Zdôraznil, že malé krajiny i zástupcovia Európskej komisie a Európskeho parlamentu v konvente sa musia teraz zmobilizovať a využiť zvyšné tri týždne do summitu v gréckom Solúne, aby zvrátili túto tendenciu. Za cieľ označil kompromis, ktorý vezme do úvahy záujmy všetkých skupín v EÚ, nielen vlád veľkých krajín.
KAREL BARTÁK, čtk, Brusel
