Podľa slov Zuzany Martinákovej (SDKÚ) v nedeľňajšej debate na STV konečne nastal čas posunúť diskusiu od referendovej kampane k problémom budúcnosti v Európskej únii. Stojí však za to vyrovnať sa aj s niektorými referendovými stereotypmi skôr, ako sa definitívne „stanú pravdou“.
Prvý z nich hovorí, že sa v dôsledku slabej kampane takmer 48 percent Slovákov o referendum nezaujímalo - z druhej strany však skoro 93 percent zúčastnených povedalo Európe svoje áno. V skutočnosti je dôležité len to, že referendum bolo platné, inak nie je ani jedno z uvedených čísiel zvlášť významné.
V situácii, keď „skoro nikto nebol proti“, bolo ťažké vytvoriť účinnú motiváciu pre účasť voličov. Vláda hrala na istotu a upozornila, že rozhodujúce nebude ani tak hlasovanie ako samotná účasť. Tento prístup bol správny a zrejme aj jediná možnosť - vytvoril totiž veľmi reálnu motiváciu pre 60 - 70 percent občanov skôr naklonených vstupu do únie. Zároveň však demotivoval 10 - 20 percent odporcov únie a fanatických nepriateľov vlády upozornil na možnosť škodiť jej neúčasťou. Tento postoj neskôr niektorí politickí aktéri buď náhodne, alebo zámerne posilňovali. Nemalá časť občanov sa teda o referendum zaujímala a svoj postoj vyjadrila práve neúčasťou. Tým opticky skreslili výsledky referenda.
Päťdesiatdva percent dosiahnutých za tejto situácie je veľmi slušné číslo. Na druhej strane 93 percent „ZA“ nevyjadruje skutočnú podporu Slovákov únii. Taktizovanie voličov pomohlo vytvoriť mýtus - je možné, že ešte aj o sto rokov sa budú deti v členských krajinách učiť, že najväčší záujem o úniu mali práve Slováci.
Omylom je aj predstava, že Pál Csáky musí rezignovať zo svojej funkcie, lebo zbabral kampaň. Podpredseda vlády ťažko zvládal mimoriadny politický a mediálny tlak a robil chyby. O tom, či sú to dôvody na odstúpenie, však musí v prvom rade rozhodnúť SMK. Ak sa ho zastane, premiér ho zrejme neodvolá, pretože nemusí - nič také, za čo by musel opustiť kreslo aj za cenu vážnej roztržky v koalícii, totiž Pál Csáky neurobil.
Otázka „ste dostatočne informovaní o EÚ“ je podobná otázke „ste dostatočne dobrí“ - výsledkom prieskumu je skôr podiel optimistov a pesimistov medzi respondentmi než miera informovanosti. Ten, kto má záujem o informácie o únii, sa k nim dostane už dnes. Ľudia sa však vždy budú zaujímať najmä o to, čo sa ich bezprostredne týka.
Ale ak sa už dnes nezačnú zaujímať o eurofondy, tak sa ich v budúcnosti „bezprostredne dotýkať“ nebudú. Ministerstvá pripravia v tomto roku definitívne kritériá na ich rozdeľovanie. Napríklad možnosti pre široké rozdeľovanie relatívne malých 100-200-tisícových grantov, ktoré by naši občania pocítili najrýchlejšie, pripravené nie sú a možno ani nebudú.
Podľa materiálu nadácie Ekopolis a Centra pre filantropiu ETP, ktoré v uplynulých rokoch rozdelili práve na takéto granty takmer 150 miliónov korún (najmä z amerických zdrojov), sa v prípade zdrojov Európskej únie byrokratické obmedzenia potrebné pre prevenciu tunelovania miliónových štrukturálnych grantov vzťahujú úplne kontraproduktívne aj na malé granty.
Pritom jediný systém, ako dosiahnuť širokú dostupnosť malých grantov, je jednoduchý slovenský formulár na internete, stručné a zrozumiteľné inštrukcie na jeho vyplnenie, prvá splátka vopred a nulová potreba spolufinancovania.
Autor: DANIEL FORGÁCS(Autor pracuje v treťom sektore, podieľal sa na predvolebnej kampani Nie je nám to jedno)
