Ján Kocian v Nemecku
Hráč: Päť rokov v St. Pauli, 3 roky v Bundeslige, 2 roky v II. lige, 11 gólov (6 v Bundeslige, 5 v II. lige).
Tréner: V 1. FC Köln začal v II. lige, hneď postúpil a dva roky tréneval mužstvo v Bundeslige. Vo Frankfurt nastúpil na jeseň ako asistent trénera v II. lige a hneď po roku postúpil.
Štyridsaťdvaročný rodák zo Zlatých Moraviec JÁN KOCIAN, bývalý 26-násobný čs. futbalový reprezentant a neskôr asistent trénera Jozefa Vengloša v reprezentácii SR, sa najlepšie cíti v Nemecku. Po nútenom odchode z reprezentácie si aj povzdychol, že načo sa sem vracal. Nespretŕhal však nitky a v Nemecku dostal opäť šancu.
Kocian bol prvý hráč zo Slovenska, ktorý hral v Bundeslige. Po ňom prišli Penksa, Demo, Moravčík, Karhan. Je aj prvý a zatiaľ jediný tréner, ktorý sa v tejto prestížnej súťaži presadil. Nik z iných Slovákov to nevyskúšal.
Na jeseň si sadol na lavičku druholigového Eintrachtu Frankfurt ako asistent Willyho Reimanna a po víkende sú obaja trénermi nováčika Bundesligy. Stalo sa tak ale po neuveriteľnej dráme.
Ako ste ju prežívali na lavičke?
„Keď Reutlingen vyrovnal u nás na 3:3 a Mainz zvýšil vedenie v Braunschweigu na 4:0, prestal som už veriť, vnútorne som ten boj vzdal. V rozpätí pár minút však Braunschweig znížil na 1:4 a my sme sa ujali vedenia 4:3 a nádej opäť ožila. Potom sa to začalo.“
Záver bol nervy drásajúci, nie?
„Asi som ešte viac zošedivel. My sme dokázali za 160 sekúnd dať dva góly a ten v 93. minúte – nadstavovali sa tri minúty – rozhodol. Dal ho hlavičkou jeden z najlepších hráčov Schur, ale na 4:3 a 5:3 zvyšoval Diakité, jeden z našich amatérskych hráčov, ktorý po sezóne odchádza. To boli zlomové momenty.“
Na 1:1 vyrovnal bývalý hráč Frankfurtu Nico Frommer.
„Pikantné na tom je, že sa vracia k nám a hral za Reutlingen posledný zápas! Bojoval však príkladne, aby to azda nevyzeralo, že ho kúpil budúci zamestnávateľ. Nezávidel som mu tú situáciu. Ale celé mužstvo Reutlingenu hralo skvele, bilo sa o každú loptu.“
Vy ste dlho suverénne v lige viedli. Prečo prišlo k takejto dráme?
„Šesť kôl pred koncom sme vyhrali v Duisburgu a Köln zakopol. Ale potom sme doma prehrali a remizovali s Aachenom a Trierom a zrazu sa na nás dotiahli Aachen, Fürth a Mainz. My sme v Mainzi prehrali 2:3 gólom v posledných sekundách a už sa zdalo všetko stratené, ale Mainz potom rovnako prehral 3:4 v Ahlene. V tejto súťaži vôbec boli strašné zvraty, ten posledný šťastne pre nás.“
Aká bola oslava?
„Veľkolepá. V hľadisku mohlo byť iba 25 000 divákov, lebo štadión sa prerába k MS 2008, keď bude mať kapacitu 56 000 ľudí. Naši v klube vraveli, že by predali raz toľko vstupeniek. Ďalších 20-tisíc ľudí nás vítalo na skvelom prijatí na radnici.“
Po koľkých rokoch sa vracia Frankfurt do Bundesligy?
„Po piatich. Inak je aj víťazom Pohára UEFA, raz bol nemeckým majstrom a tri razy víťazom pohára.“
Kto patril k oporám?
„Skúsený Bindenwald, ktorý tu hrá už 14 rokov, potom Schur, služobne druhý najstarší, a Keller, ktorého poznám z Kölnu.“
Najlepší strelec mužstva?
„Pikantné je, že nehrá u nás. Po jeseni mal Guienien z Konga na konte 9 gólov, ale za 250-tisíc eur ho klub predal do Freiburgu a v streleckej tabuľke ho nik nedobehol. Inak aj Freiburg postúpil do Bundesligy.“
JÁN MIKULA
ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
