„Určite má význam pre sociálny vývin človeka. Deti v škole nemajú veľa času vytvárať vzťahy. V školev prírode sa spoznajú v netradičných situáciách: večer, v noci. Aj učiteľ lepšie spozná svojich žiakov. On má tiež niekedy tendenciu hodnotiť dieťa podľa toho, ako sa učí a v škole v prírode ho zrazu vidí komplexnejšie. Môže mu to pomôcť dieťa lepšie pochopiť.“
Nie je to pre plaché dieťa záťažou?
„Sú deti, ktoré nemajú tendenciu vytvárať priateľské vzťahy a najmä mladšie deti sú niekedy príliš naviazané na rodičov. Aj keď sa cez deň výborne bavia, môžu v noci plakať za mamou. Ale každá skúsenosť je užitočná, a preto by som všetkým školu v prírode odporúčal. Samozrejme, keď tlak tohto typu dieťa nezvládne, je namieste, aby preň rodičia prišli.“
Čo s deťmi, ktoré do školy v prírode nechcú ísť?
„Ja by som dieťa priprel, aby tam šlo, aby aspoň raz malo ten zážitok. Možno mu nevyhovuje napríklad disciplína, alebo mu zle padne to, že sa musí o izbu deliť so spolužiakmi, ale nič z toho mu neublíži. Aj keď sa všetci neskamarátia, je to obohatenie. Samozrejme, netreba veci lámať cez koleno a dieťaťu direktívne oznámiť: pôjdeš!“
A ak sa dieťa jednoducho bojí?
„Väčšina rodičov má určite vlastné dobré zážitky, môžu ich dieťaťu porozprávať, možno sa strach stratí. Ale rozhodne ho treba ubezpečiť, že keď sa jeho zlé predstavy splnia, prídem si poňho. Aby cítilo oporu. Povedať mu: mám ťa rád a aj keď budeš preč, budem na teba myslieť. Ak rodič vidí, že sa dieťa bojí, treba upozorniť učiteľku.“ (gal)
Vo väčšine tried býva 5-6 problémových žiakov. Sú to najčastejšie deti s problémami v správaní alebo s prospechom. Minimálne každému piatemu dieťaťu chýba teda zážitok úspechu. Neúspešný žiak sa pohybuje v bludnom kruhu – nezažil pocit uznania, a tak každú ďalšiu úlohu začína so strachom z neúspechu a často bez potrebného nasadenia. Ak učiteľ dokáže takémuto dieťaťu umožniť, aby zažilo pocit úspechu, veľmi mu pomôže. Veľmi dobre sa to dá práve pri hrách a kolektívnych činnostiach v prírodnom prostredí.
