Slovenský spisovateľ, Bratislava 2003, preložil Juraj Vojtek
V tomto vydavateľstve sa Saroyanovi darí, vyšli mu tu knihy Bola raz jedna mladá dáma z Perthu, Zbohom, láska moja, Ešte neumieram a Tracyho tiger. Ďalší výber poviedok tohto obľúbeného autora prináša rad takých, ktoré u nás knižne ešte nevyšli.
„Som rozprávač a mám len jeden príbeh – o človeku. A tento prostý príbeh chcem vyrozprávať svojím vlastným spôsobom, neprihliadať na pravidlá rečníctva, kompozičné triky,“ hovorí Saroyan.
Karel Stejskal: Dejiny umenia – umenie na dvore Karla IV.
Ikar, Bratislava 2003, preložili Štefan Greňa, Rudolf Čižmárik, Jadwiga Lacková
Rímsky cisár a český kráľ Karel IV. (1316 – 1378) venoval zvláštnu pozornosť umeniu. Od šestnástich rokov až do svojej smrti vystupoval ako neúnavný zakladateľ, objednávateľ i zberateľ rozličných umeleckých diel. Mnohé z nich sa zachovali na Karlštejne. Prahe vtlačil tento panovník prevratnými urbanistickými zásahmi ráz novodobého mesta. Vrcholom je Chrám sv. Víta vyznačujúci sa originálnym riešením. Na jeho dvore pôsobili mnohé pozoruhodné osobnosti – humanisti, básnici, umelci.
Tibor Ličko: Kontrola v spoločnosti
Iris, Bratislava 2003
Cieľom knihy je priblížiť kontrolu a kontrolnú činnosť v spoločnosti, jej zákonnú aplikáciu, poznatky a skúsenosti pri jej organizovaní. Svoje nezastupiteľné miesto má aj časť týkajúca sa kontroly v Európskej únii a kontrola predvstupovej pomoci a štrukturálnych fondov v Slovenskej republike a kontroly a ochrany záujmov Európskeho spoločenstva.
James D. Watson: Tajemství DNA (Příběh jednoho z největších objevů 20. století)
Academia, Praha 2003, preložil František Sládeček
Rozprávanie Američana Watsona o jeho ceste k objavu štruktúry DNA, ktorý jemu a jeho spolupracovníkom priniesol Nobelovu cenu. Autor to robí živým, príťažlivým spôsobom, keď hovorí nielen o vede a vedcoch, ale i o povojnovej atmosfére v Anglicku a v ďalších európskych krajinách, o živote v internátoch, o genialite a hlúposti, ale trebárs aj o dievčatách a o víne.
Nikolaj Alexandrovič Berďajev: Ríša Ducha a ríša Cisárova
Kalligram, Bratislava 2003
Ruský filozof Nikolaj Alexandrovič Berďajev patrí k pokračovateľom toho smeru ruskej idealistickej filozofie, ktorého základy položil Vladimir Solovjov a ktorý sa zvyčajne charakterizuje ako nábožensko-filozofická renesancia. Ríša Ducha a ríša Cisárova chápe ducha ako subjekt, ale tento duch sa objektivizuje, prejavuje sa navonok v symboloch, znakoch.
Spôsob myslenia tohto ruského filozofa je v mnohom práve dnes podnetný a inšpirujúci, keďže východiská hľadá v konkrétnej existencii, v jedinečnosti a neopakovateľnosti ľudského osudu.
Božena Čahojová: Slovenská dráma a divadlo v zrkadlách moderny a postmoderny
Divadelný ústav, Bratislava 2002
„Božena Čahojová v tejto práci neponúka úplné a syntetické dejiny drámy a divadla. Jej štúdie hovoria o pohybe. Hľadá analógie medzi svetovou tvorbou a tvorbou domácou, prináša doteraz u nás neformulované zistenia, používa doteraz nepoužívané kritériá. Vytvára tak nový a silný impulz aj pre ďalších bádateľov a možno aj pre budúce komplexnejšie dejiny slovenskej divadelnej kultúry.“ Takto uzatvára divadelný kritik Vladimír Štefko doslov k dielu poprednej slovenskej teatrologičky, ktoré pozostáva z esejí, štúdií a kritík o slovenskom divadle od konca šesťdesiatych rokov.
Konceptuálne umenie na zlome tisícročí
Slovenská sekcia AICA, Maďarská sekcia AICA, Bratislava, Budapešť 2002, editorky Jana Geržová, Erzsébet Tataiová
Zborník prednášok z rovnomenného sympózia, ktoré v Bratislave a Budapešti zorganizovali Slovenská a Maďarská sekcia AICA (Medzinárodná asociácia kritikov umenia – Association internationale des critiques dart). Aktuálnosť odbornej diskusie legitimizuje fakt, že konceptualizmus je do veľkej miery prítomný v konkrétnych dielach súčasného umenia, ako aj preto, že konceptuálne umenie sa môže po- važovať za predchodcu aktuálnych umeleckých tendencií. (ba)
