Rusov nevyženie do ulíc ani chudoba

Druhá Veľká októbrová socialistická revolúcia dnes Rusku nehrozí. Také sú závery výskumu Inštitútu sociálnych výskumov Ruskej akadémie vied – Bohatí a chudobní v súčasnom Rusku.

Rusi vnímajú Vladimíra Putina skôr pozitívne. Na obrázku s patriarchom ruskej pravoslávnej cirkvi Alexijom II. FOTO – ČTK/AP/ITAR-TASS

Chudoba prestáva byť cnosťou

Priepasť medzi bohatými a chudobnými je v Rusku obrovská. Napriek tomu, ako tvrdia sociológovia, tento stav nevyvoláva revolučné nálady.

V ruskej tradícii sa chudoba a askéza chápu skoro ako cnosť, naopak, bohatstvo ako niečo nemravné, odporujúce ruskej kultúre. Ako však teraz vedci zistili, tento postoj sa v Rusku začína meniť. Chudoba už nie je cnosťou, ale je hodna ľútosti, v horšom prípade i opovrhnutia.

Napriek tomu ruskú spoločnosť nemožno nazvať typicky konzumnou. Veď 50 percent opýtaných by nebolo ochotných obetovať svoju vieru, priateľov, zdravie, ruský pas či mravné princípy za nič na svete, ani za milión dolárov nie.

Lakomý profesionál

Kto však vlastne patrí do skupiny ruských boháčov? Sociológovia boli prekvapení, že za bohatého sa v Rusku pokladá už človek, ktorý má mesačný príjem o čosi málo väčší než 20-tisíc rubľov. Je to dané asi tým, že títo ľudia sa cítia majetnými v porovnaní so zvyškom populácie. Veď polovica Rusov žije v rodinách, kde mesačný príjem na jedného člena nedosahuje ani 2-tisíc rubľov (asi 70 dolárov). Sú teda desaťkrát chudobnejší ako bohatí.

Objektívne je možné do skupiny majetných zaradiť asi 5 percent obyvateľov Ruska, alebo 7 miliónov ľudí spolu s ich rodinami.

Keď si priemerný Rus má pred sebou predstaviť bohatého človeka, vidí obraz energickej, ale aj lakomej osoby, ktorá túži po moci a je ľahostajná k osudu svojej krajiny.

Takýto obraz nevyvoláva žiadne zvláštne sympatie, ale zároveň nie je podľa sociológov štartovým výstrelom na rozpútanie triednej nenávisti.

Leninove učenie skrachovalo

Čo sa teda najväčšmi zmenilo za posledných 11 rokov v ruskej duši? Väčšina ľudí sa už neodvoláva na komunistické príručky a nepožaduje materiálnu rovnosť, ale chce spravodlivé utváranie možností. Priznáva, že ľudia pracovití a schopní môžu mať vyššie príjmy než nevzdelaní, leniví a nekvalifikovaní.

Padlo teda leninské učenie o zákonite triednej nenávisti, Rusi sa stali tolerantnejší k bohatstvu druhých.

To však neznamená, že v Rusku sú všetci spokojní a zmierení so svojím osudom. Podľa riaditeľa Inštitútu sociálnych výskumov Michaila Gorškova nie sú totiž chudobní v Rusku často ľudia, ktorí majú málo peňazí, ale tí, ktorí ich nemajú vôbec.

Napriek tomu Gorškov v denníku Izvestija povedal, že žiadny sociálny výbuch nehrozí. Rusi sú vraj po predchádzajúcich dramatických ekonomických krízach takí ľahostajní, že ich už len tak hocičo nevyženie do ulíc.

Navyše, ruská spoločnosť sa v posledných desiatich rokoch silne individualizovala, a nie je schopná veľkých kolektívnych akcií.

A nie je ani jasné, proti komu by mal byť konkrétne hnev chudobných namierený. Štátu? To je príliš neuchopiteľný nepriateľ.

A určiť v ruskej spleti mocenských vzťahov, kto za čo môže, na to nedokážu odpovedať ani sociológovia.

Láska k Rusku rastie so vzdialenosťou od jeho hraníc

Čo si Európania myslia o Rusku, pokúsili sa zistiť sociológovia z Agentúry sociálnych informácií v Petrohrade. Najdôležitejší výsledok prieskumu nie je pre rodisko Puškina a Lenina nijako zvlášť priaznivý. Čím je krajina geograficky k Rusku bližšie, tým ho jej obyvatelia majú menej radi. A naopak. Vzdialené krajiny, ktoré s Ruskom nehraničia a majú s ním máločo spoločné, majú o krajine na východe omnoho väčšie ilúzie.

Reprezentanti 12 európskych krajín, ktorí sa zúčastnili na prieskume, majú v zásade k Rusku vzťah kladný, 78 percent z nich pokladá Ruskú federáciu za spriatelený štát, 19 percent k nej má vzťah úplne neutrálny a len 3 percentá ju považujú za nepriateľa.

V blízkej Škandinávii však pokladá Rusov za priateľov len 70 percent opýtaných, vo vzdialenejšej južnej Európe o 14 percent viac.

Na otázku, či Európania súhlasia so vstupom Ruska do Európskej únie, väčšina opýtaných odpovedala áno, hoci značná časť nebola schopná určiť, kedy by sa tak malo stať. Opäť sa prejavila zákonitosť, že krajina, ktorá je k ruským hraniciam bližšie, má o jeho vstupe do EÚ väčšie pochybnosti ako tá, ktorá leží na opačnom konci kontinentu.

Najvážnejším argumentom proti vstupu Ruska do EÚ bola obava z príliš veľkej konkurencie na trhu pracovných síl. Európania sa boja, že voľný pohyb osôb spôsobí prílev predovšetkým chudobných Rusov do krajín, kam sa zatiaľ dostanú len tí majetnejší. (pp)

Čo sú Rusi ochotní urobiť za milión dolárov?

0,9 % by opustilo milovaného človeka,

1,2 % by sa dalo ponižovať,

4,1 % by prestúpilo na inú vieru,

5,1 % by sa vzdalo presvedčenia a mravných princípov,

8,0 % by porušilo zákon,

22,7 % by zmenilo občianstvo a odsťahovalo sa do zahraničia,

28,7 % po milióne netúži,

47,9 % by nesúhlasilo so žiadnou z ponúkaných možností.

Ako sa zmenila situácia za prezidenta Putina?

zlepšilo sa

19 % situácia v Čečensku,