Bratislava 24. mája (TASR) - Slovensko v záujme zapojenia sa do využívania povstupovej finančnej pomoci Európskej únie (EÚ) musí urýchlene dobudovať administratívne kapacity na jednotlivých rezortoch, informačný systém pre konečných prijímateľov, ktorí budú predkladať projekty, a chýbajúcu legislatívu.
Zhodli sa dnes na tom účastníci diskusnej relácie SRo Sobotné dialógy, ktorí sa venovali aktuálnej problematike eurofondov a pripravenosti SR na ich čerpanie.
V prechodnom období 2004 až 2006 Európska komisia (EK) pre SR schválila na financovanie rozvojových projektov zo štrukturálnych a kohézneho fondu sumu 1,5 miliardy eúr. Nezávislý poslanec Vojtech Tkáč v tejto súvislosti odporúčal zamerať sa v rámci kofinancovania projektov na hľadanie a združovanie vnútorných finančných zdrojov, ktoré musia tvoriť 25 percent celkových nákladov uchádzača o pomoc eurofondov. Až splnenie tejto podmienky umožní na projekty, ktoré budú od 1. januára 2004 predkladané na schválenie na Slovensku, získať zvyšné zdroje zo štrukturálnych a kohézneho fondu (75 percent). V NR SR, odporúčal Tkáč, by mali byť vytypovaní poslanci, ktorí budú nielen v tomto smere lobovať za záujmy SR v Bruseli, ale aj v rámci eurofondov kontrolovať ich efektívnosť.
Obavy, že na Slovensku nie sú subjekty, ktoré vedia vypracovať projekty na čerpanie povstupovej pomoci, nezdieľa poslanec Miroslav Maxon. Ako príklad uviedol úspešný pilotný projekt čističky odpadových vôd v Trenčíne, ktorý bol financovaný z programu ISPA. Projekt bol vypracovaný za 6 mesiacov, schválený o 1,5 roka a ďalších 1,5 roka trvalo, kým bolo rozbehnuté jeho financovanie. Upozornil však na odbornú a časovú náročnosť celého procesu tvorby a financovania projektov, čo bolo v tomto prípade zvládnuté. Mnohé ťažkosti s prípravou na europomoc pripísal aj tomu, že namiesto pôvodných päť vstúpi v roku 2004 do EÚ 10 krajín, pričom balík prostriedkov z eurofondov nebol navýšený. Navyše, poznamenal, EK pritvrdila pravidlá pre kandidátov, čo im spôsobuje nepredvídané komplikácie. Ján Ježo z rezortu hospodárstva zaradil medzi ne aj školstvo, ktoré sa vopred nezapojilo do teoretického vzdelávania mladých ľudí, ako to urobilo napríklad Írsko. Preto na Slovensku chýbajú špecialisti. Ak ich aj rezorty vyškolili, zvyčajne odišli za lepším finančným ohodnotením. Konštatoval, že rezort hospodárstva by uvítal ďalších 10-15 osôb a rezort výstavby, povedal jeho šéf László Gyurovszky, 20-30. Výhrady EK k Národnému rozvojovému plánu SR a jeho programovým doplnkom, ako aj k tvorbe administratívnych kapacít sú opodstatnené a riešime ich, povedal Gyurovszky.
