BRATISLAVA – Po zlate na vlaňajších ME vo švajčiarskom Lausanne získal slovenský kulturista Igor Kočiš najcennejší kov aj na Svetových hrách v neolympijských športoch v japonskej Akite. Po návrate domov ho včera v Bratislave hrdo vystavoval. Oproti švajčiarskej mala japonská zlatá oveľa väčší rozmer, zaberala značný priestor jeho hrude a pre 24-ročného člena Pro Body Košice aj mala väčšiu cenu. „Organizátorom sa jej tvar naozaj podaril, ale necením si ju viac kvôli tomu. Svetové hry sú len raz za štyri roky, zlatu z nich by sa vyrovnal len triumf na svetovom šampionáte,“ dodal šťastný víťaz. Na MS sa zatiaľ Igor na stupne víťazov nedostal, po piatom mieste na MS v Bratislave pred dvoma rokmi si umiestnenie zopakoval aj vlani v malajzijskej Melake.

V Akite však za sebou nechal strieborného z ostatného svetového šampionátu, Švajčiara Zimmermanna. „Vedel som, že Igor bude dobrý. Len čo sa na pódiu predstavili všetci súťažiaci, bol som si istý, že z toho bude zlato alebo striebro,“ tvrdil presvedčivo reprezentačný tréner Milan Čížek. Viac ako so súpermi musel Igor bojovať s kilami. „Šesť hodín pred oficiálnym vážením mal o 2,2 kg viac. Vďaka odvodňovaniu sa mu napokon podarilo do sedemdesiatky, v ktorej súťažil, zmestiť. Rovnako tak striebornému Jurajovi Vrábelovi, ktorý bol ráno pred vážením ťažší o 1,9 kg (štartoval v kategórii do 80 kg),“ pokračoval M. Čížek, ktorý digitálnu váhu berie všade so sebou. Slovenskí kulturisti sa na ňu stavali na letisku i v hotelovej izbe.

Nesklamali ani zostávajúci dvaja súťažiaci. Popradčanka Jana Purdjaková získala bronz v kategórii nad 52 kg, Štefan Havlík skončil nad 80 kg, kde bol zo všetkých najmenší, ale i najľahší, štvrtý. „Priznávam, návrat bez medaily by bol neúspechom, tri cenné kovy sú však oveľa viac, ako sme dúfali,“ usmieval sa prezident Slovenskej asociácie kulturistiky a silového trojboja Michal Čapla. Tešila ho najmä skutočnosť, že sa Slováci dokázali presadiť na vrcholnom podujatí roka. „Čakajú nás ešte majstrovstvá sveta, ale pre nás bola vrcholom roka jednoznačne Akita. Aj vedenie Medzinárodnej kulturistickej federácie nám prízvukovalo jej dôležitosť. Cesta na olympiádu, kam chceme tento šport dostať, totiž vedie práve cez takéto podujatia a bolo našou morálnou povinnosťou ukázať sa v Akite. Mal by to byť akýsi signál pre MOV o životaschopnosti tohto športu. Čo napokon potvrdila už i samotná návšteva. Kulturistika a spoločenské tance boli do nášho odchodu jediné športy, na ktoré bolo vypredané,“ pokračoval šéf najúspešnejšieho neolympijského slovenského športu.

Podľa Igora Kočiša Japonci po kulturistike doslova blázneli. „Neodradila ich ani cena vstupenky, ktorá sa pohybovala okolo dvoch tisíc jenov (asi 800 Sk).“ Príťažlivým spôsobom robili súťaž aj samotní organizátori. Po tom, čo rozhodcovia skončili s porovnávaním jednotlivých súťažiacich, sa kulturisti museli pobrať do zákulisia a za oponou zostali len traja najlepší. Tých diváci spoznávali od momentu, ako sa opona začala dvíhať hore.

Chvíle oddychu pre väčšinu našich kulturistov v Akite však asi nepotrvajú dlho. O štrnásť týždňov sa v Mjanmarsku (bývalá Barma) začne svetový šampionát. Kočiš sa už vyjadril, že chce štartovať, Vrábel s Havlíkom o tom v týchto dňoch intenzívne uvažujú.

RASTISLAV HRÍBIK