Európska kultúra sa odvíja z dejín, na ktoré malo významný vplyv kresťanstvo. ILUSTRAČNÉ FOTO ČTK - KAROLINA BERANOVÁ
hal na ekonomické záujmy.
Dnes sa však noví členovia pripájajú hlavne z politických a geostrategických dôvodov. Táto premena motivácie si žiada zmeny aj v tom, ako o sebe únia premýšľa, zmeny, ktoré pôjdu hlbšie než plány, ktoré dnes kolujú v konvente na prípravu Európskej ústavy.
Hospodárska prosperita, ktorú európske zjednotenie prinieslo, nepochybne nových členov láka, ale príťažlivosť únie značne presahuje problematiku peňaženiek. Lebo únia je tiež obrovským územím podliehajúcim - a to ako v oblasti výroby a obchodu, tak aj v ďalších oblastiach - právu, ktoré obhajuje záujmy jednotlivcov.
To je dôvod, prečo sa susedia únie vždy cítili magneticky priťahovaní týmto územím mieru a prosperity. Prvé rozšírenie, ktoré priviedlo v roku 1973 Britániu, Írsko a Dánsko, sa zakladalo predovšetkým na ekonomických úvahách. Všetky ďalšie vlny rozšírenia boli však motivované predovšetkým, ak nie výhradne, politickými dôvodmi.
Transformácia, ktorá dnes v Grécku prebieha, vďačí za veľa členstvu krajiny v únii. Takmer to isté platí aj pre Španielsko a Portugalsko. Krajiny boli odmietnuté, pokiaľ boli diktatúrami. Ich kandidatúra však bola prijatá potom, čo sa ich režimy zmenili. Z ekonomického hľadiska bol vstup do Európy a nutnosť konkurovať silnému hospodárstvu Nemecka a Francúzska skutočne riskantný, išlo však o nevyhnutnú podmienku zaistenia demokracie. Švédsko, Fínsko a Rakúsko sa usilovali o členstvo najmä z geostrategických dôvodov: chceli si upevniť svoju bezpečnosť. Pokým existoval Sovietsky zväz, ich neutralita im členstvo znemožňovala. Do únie vstúpili, hneď ako ZSSR zanikol.
Motivácie kandidátov, ktorí vstúpia v roku 2004, je obdobná. Jedinou výnimkou je Malta, kde hlavným záujmom o členstvo je ekonomický prístup na široký spoločný trh. V prípade Cypru je členstvo riešením patového stavu medzi tureckou a gréckou ostrovnou komunitou. Pre osem krajín, ktoré sa nedávno vymanili zo sovietskej nadvlády, je prioritou demokratická konsolidácia.
Európsky potenciál vyvolať hospodársku dynamiku - najlepšie dokladovaný Írskom a Gréckom - nepochybne nových členov priťahuje. Iracká kríza však dala východoeurópskym krajinám príležitosť potvrdiť, že za naozajstnú prioritu považujú strategickú stabilitu. Práve preto postavili vzťahy s USA nad obavy o európsku politickú solidaritu.
Aj keď je logické, že všetci Európania chcú dať pevný inštitucionálny rámec mieru v Európe a že svoje trhy pragmaticky zjednocujeme, tieto imperatívy ako hybná sila únie nepostačujú. Potrebujeme hlbší spoločný zámer. Našich 25 národov sa celkom odlišuje v historických skúsenostiach, geografických okolnostiach a strategickej vnímavosti. Dnešný najhlasnejšie presadzovaný cieľ - spoločná zahraničná politika - sa zdá byť príliš ambiciózny na to, aby uspel. Európa bude potrebovať desiatky rokov, než začne rovnako premýšľať o väčšine záležitostí, obzvlášť o vzťahoch s USA.
To však nič neodoberá na význame nášmu mimoriadnemu spoločenstvu utváranému intelektuálnym a kultúrnym dedičstvom, ktoré zjednocuje Európanov okolo hodnôt. Viaceré európske hodnoty - rešpekt k ľudskému životu, túžba ochraňovať slabých a utláčaných, rovné zaobchádzanie so ženami, rešpekt voči právu - vznikli počas dejín, na ktoré malo významný vplyv kresťanstvo. Európa však dokázala nájsť aj fungujúcu rovnováhu medzi cirkvou a štátom.
Sloboda myslenia je absolútna, rovnako aj náboženská sloboda. Ženy netrpia žiadnym podriadeným postavením. Politická reprezentácia musí byť pluralistická. Verejná moc by nemala závisieť od žiadneho náboženského orgánu, ani sa mu zodpovedať.
Všetky tieto hodnoty sú v dnešnej Európe uznávanými piliermi stability a dostávajú takmer jednohlasný súhlas. Neposkytli nám ich cirkvi, ale ťažili sme z nich. Táto časť nášho dedičstva pochádza z osvietenstva a vyrastá z dávneho úsilia o víťazstvo racia.
Prehĺbenie týchto hodnôt a preverenie, je nutnou podmienkou vytvorenia nových hodnôt a vtlačenia identity a súdržnosti únii, ktorá nám raz dovolí ponúknuť európske sekulárne hodnoty ostatnému svetu.
© Project Syndicate/Institute for Human Sciences
Autor: MICHEL ROCARDAutor je poslancom Európskeho parlamentu, členom nezávislej pracovnej skupiny pre dlhodobé duchovné, kultúrne pers
