Milánska radosť po postupe do finále Ligy majstrov - Filippo Inzaghi (hore) v objatí spoluhráča Massima Ambrosiniho. FOTO – ČTK/AP
Už dávno nebolo Taliansko také zbláznené do futbalu ako v týchto dňoch. Pravda, už dosť dávno na to nemali tifosi na Apeninskom polostrove ozajstný dôvod. Až teraz, keď Európa uvidí po španielskom pred tromi rokmi opäť „jednofarebné“, tentoraz talianske finále Ligy majstrov. Hoci sa o vyvrcholení na štadióne Old Trafford v Manchestri snívalo celkom pochopiteľne domácemu klubu, ale aj Barcelone, Valencii, Ajaxu Amsterdam či obhajcovi trofeje Realu Madrid, túto stredu získa titul futbalového kráľa kontinentu jeden z dvojice AC Miláno – Juventus Turín. Európa uvidí súboj červenočiernych proti bieločiernym. Rossoneri kontra bianconeri. Ak by mal stánok čerstvého anglického majstra kapacitu dvestotisíc divákov, bol by určite plný. Záujem o vstupenky hraničí so šialenstvom. Každý chce byť pri tom. Nie všetci budú mať to šťastie.
Taliani milujú futbal. Po čase majú znova argument biť sa hrdo do pŕs, že práve ich krajina sa stala mekkou najrozšírenejšej kolektívnej hry na svete. Veď turínsky Juventus vyradil v semifinále hviezdami nabitý Real Madrid s Ronaldom, Zidanom, Figom, Raúlom, Robertom Carlosom a z historického milánskeho derby si letenky na trávnik Beckhama a spol. zabezpečil skúsenejší AC.
Zlý začiatok, dobrý koniec
Taliansky futbal môže oslavovať, ale na začiatku sezóny sa zmietal v silných kŕčoch. V súvislosti s radikálnym znížením prísunu peňazí do futbalu za predaj televíznych práv a s neustále rastúcimi príjmami hráčov bola situácia najkritickejšia práve v krajine trojnásobných majstrov sveta. Za štyri roky sa totiž výdavky na platy futbalistov vyšplhali zo 417 na 868 miliónov eur.
Znamenalo to takmer krach viacerých prvoligových klubov. V hodine dvanástej zachránili licenciu na pokračovanie v súťaži dva rímske tímy Lazio a AS. Menšie kluby pre zmenu bojkotovali štart ligy, pretože za vysielacie práva im televízne spoločnosti sľúbili oveľa menej ako ich ekonomicky silnejším partnerom. Juventus napríklad dostáva ročne z televíznych príjmov až 60 miliónov eur, jeho finálový súper AC o štyri milióny menej. Seria A sa pre tieto nezhody začala o mesiac neskôr. Ktovie, čo bude v lete, hoci Taliansko bude mať víťaza Ligy majstrov.
Skončil sa spor o catenaccio
Tieto problémy momentálne nikoho nezaujímajú. Stredajší taliansky futbalový večer na anglickej pôde sa blíži. Všetka pozornosť sa sústreďuje do priemyselného Manchestru. Po semifinálovej fieste na turínskom štadióne pod Alpami zapadla prachom aj nevyberavá španielsko-talianska mediálna vojna o tom, kto hrá krajší, ľúbivejší a pre diváka atraktívnejší futbal. Jeden španielsky denník vyprevádzal Real na semifinálovú odvetu odkazom, aby jeho hráči „prekonali to odporné talianske catenaccio“. Povestný defenzívny štýl, s ktorým talianske kluby trónili v európskych pohárových súťažiach v osemdesiatych rokoch.
„Ukázali sme, kto je najsilnejším tímom Európy. A nie kvôli catenacciu. Všetci museli vidieť, že Taliani vedia hrať aj pekný futbal. Po tomto víťazstve by mali španielske noviny prehodnotiť svoje útoky proti talianskemu futbalu,“ zdôraznil Umberto Agnelli, čestný prezident Juventusu. Pravdou je, že „stará dáma“ sa pod vedením kouča Marcella Lippiho naučila s catenacciom účinne manipulovať. Čerstvý taliansky majster dokáže podľa vývoja zápasu vhodne kombinovať defenzívu s útočnými výpadmi. Túto taktiku skvele demonštroval práve proti Realu v odvetnom súboji a zaslúžene slávil úspech.
27,6 milióna Talianov pred televízormi
Lippi sa počas svojej trénerskej dráhy pozrie už na štvrté finále Ligy majstrov. Z predchádzajúcich pokusov mal víťaznú trofej nad hlavou jediný raz – v deväťdesiatom šiestom po rímskom finálovom triumfe nad Ajaxom Amsterdam. Pred stredajším rozuzlením už pozná víťaza. Samozrejme, logického. „Stane sa ním v každom prípade taliansky futbal.“
Proti Realu si pochvaľoval kolektívny výkon mužstva, hoci radosť z postupu aj jemu skalil smútok z neúčasti českého reprezentanta Pavla Nedvěda, ktorý videl v závere odvety tretiu žltú kartu. Miláčik turínskych tifosi bude sedieť iba na tribúne. „Vedeli sme, že potrebujeme veľký Juventus a taký sme nakoniec na trávniku aj videli. Hrali sme presne to, čo treba na zdolanie takého súpera, akým je Real Madrid,“ povedal hrdo Lippi.
Prestížny odvetný duel na Delle Alpi sledovalo v priamom televíznom prenose pred obrazovkami 27,6 milióna talianskych divákov. Deň predtým milánske derby medzi Interom a AC ich bolo o trinásť miliónov menej. Semifinálový šláger si nenechali ujsť ani futbaloví priaznivci v zahraničí. V Španielsku ho videlo 7,5 milióna ľudí, vo Francúzsku 6,9 a v susednom Nemecku bolo naň zvedavých takmer päť miliónov ľudí.
Pred očami Berlusconiho ešte neprehrali
AC Miláno má v klubovej vitríne už päť najcennejších európskych titulov. Posledný však spred deviatich rokov. To sa nepáčilo predovšetkým prezidentovi Silviovi Berlusconimu, ktorý neváhal napriek ekonomickej recesii vraziť veľa miliónov do príchodu nových hráčov. Červenočierny dres si na začiatku ročníka obliekol jeden z najlepších svetových obrancov Alessandro Nesta. Do útoku prišiel z Feyenoordu Rotterdam dánsky kanonier Tomasson. Dres konkurenčného Interu zmenil aj holandský reprezentačný stredopoliar Clarence Seedorf a na sever Talianska zamieril zadarmo i Rivaldo z Barcelony. Kvalita, ktorá sa popri stáliciach typu Maldini, Costacurta či Filippo Inzaghi musela na ihrisku postupne prejaviť. Mužstvo Carla Ancelottiho má účasť v budúcom ročníku Ligy majstrov v suchu, lebo z kvarteta najlepších tímov Serie A už nevypadne. Zisk „ušatého“ pohára však pochopiteľne dráždi každého finalistu.
Postup na štadióne Guiseppeho Meazzu v milánskej štvrti San Siro zariadil pre AC ukrajinský legionár Andrij Ševčenko. Gól venoval svojmu bývalému ruskému trénerovi Valerijovi Lobanovskému, ktorý zomrel pre rokom. „Fantastické. Tak by si to želal,“ dodal spokojný Ukrajinec. Nad jeho presnou strelou za Toldov chrbát jasal aj Berlusconi: „Veľkolepý gól. Zaslúži si prívlastok hrdina dňa.“ Taliansky premiér by nemal chýbať v stredu ani na čestnej tribúne Old Trafford v Manchestri. AC totiž pred jeho očami v tejto sezóne zatiaľ ani raz neprehral.
Milánske „euroderby“, ako ho nazvali talianske noviny, neprinieslo pastvu pre oči. Kapitán Interu Javier Zanetti dokonca vyhlásil, že AC si postup do finále nezaslúžil. Nech je Filippo Inzaghi akýmkoľvek superstrelcom, pohár za víťazstvo v Lige majstrov si ešte nepohladkal. Rovnako ani dirigent milánskej hry, portugalský reprezentant Riu Costa: „Moje prvé finále v tejto súťaži. Vynikajúci pocit. Nevymenil by som ho za nič na svete.“
Otázkou ostáva, akú mieru futbalovej fantázie si dovolia hráči oboch finalistov v stredu večer v Manchestri v rozhodujúcom súboji roka a či aj po ňom bude platiť toľko frekventované Grande Italia.
MIROSLAV BUKOV
