V horách, kde teplota často klesá medzi -10 až -15 stupňov Celzia a vietor presahuje rýchlosť 150 kilometrov za hodinu, môže človek ľahko omrznúť. Vzduch je tu veľmi suchý a horolozec stratí vdychovaním až tri litre tekutiny denne; pri nedostatočnom prísune tekutín tak dochádza k dehydratácii. Edém pľúc alebo mozgu môže nastať rýchlo a často máva aj smrteľné následky. Ak nedostáva zrakový lalok mozgu dostatok kyslíka, dochádza k dočasnému oslepnutiu. UV žiarenie, ktoré sa každých 300 metrov zosilňuje o štyri percentá, môže poškodiť rohovku. Každá z týchto porúch môže viesť k pádu, ktorý je najčastejšou príčinou smrti na Evereste. Horolezci sa môžu aklimatizovať v postupne vyššej a vyššej nadmorskej výške.
Podľa nedávnych štúdií majú niektorí ľudia vrodené predpoklady na adaptáciu, zatiaľ čo iní majú gény, kvôli ktorým budú mať vo veľkých nadmorských výškach problémy s dýchaním. Fyziológovia doposiaľ nezistili, prečo sa niektorí ľudia prispôsobia ľahko a iní vôbec nie.
Čo je to edém?
Edém je nahromadenie nadbytočnej tekutiny v tele, môže smrteľne ohrozovať mozog alebo pľúca horolezca v extrémnych nadmorských výškach.
K edému mozgu dochádza, ak plazma prechádza stenami kapilár a zvyšuje tlak vo vnútri lebky. Odborníci zatiaľ nechápu bunkové a chemické dôvody, prečo začne plazma z mozgových kapilár presakovať. Ako píše Michael Klesius, existujú tri teórie: oddelenie normálne pevných spojení medzi bunkami výstelky krvných ciev, zápal ciev alebo narušenie rastu kapilár v podmienkach s nižším prívodom kyslíka.
V pľúcach vedie stláčanie krvných ciev k edému pľúc. Tlakom v jemných pľúcnych kapilárach začne unikať tekutina a postihnutý sa vlastne topí vo vlastných sekrétoch. Až nedávno bolo potvrdené, že dôvodom edému pľúc je stláčanie, zatiaľ čo staršie teórie považovali za príčinu zápal alebo zlyhanie srdca.
