Edmund Hillary (vpravo) a šerpa Tenzing Norgay po historickom zdolaní najvyššej hory sveta 29. mája 1953.
bunde a o šesť rokov staršiemu nepálskemu šerpovi Tenzingovi Norgayovi zostávajú na najvyšší vrchol Zeme posledné metre. „Zrazu som zistil, že chrbát nado mnou už nepokračuje hore, ale dolu,“ napísal neskôr o svojich pocitoch Hillary. „Tam, tam práve nado mnou, je jemne oválny, snehom prikrytý hrbolček, veľký ako stoh slamy. Vrchol. Pomaly sme šli hore s posledným vypätím síl. Sme tu. Nič nad nami, celý svet pod nami. Najprv som necítil nijakú radosť, len úľavu a vedomie zázraku. Potom sa obzriem za seba a vidím Tenzinga. Nie, nepodali sme si ruky, padli sme si do náručia. Sme šťastní!“ Od tohto okamihu uplynie o päť dní päťdesiat rokov. Vrchol dosiahlo vyše 1200 ľudí zo 63 krajín, ďalšie stovky sa museli vrátiť bez splnenia svojho sna. „Tenzing ani ja sme si nemysleli, že potom, čo sme horu pokorili, sa o to pokúsia ešte další,“ napísal Hillary v časopise National Geographic Adventure. „Neuveriteľne sme sa mýlili.“Človek s veľkým srdcom
Niekoľko dní po svojom triumfálnom výstupe dostal Hillary správu, že čerstvo korunovaná kráľovná Alžbeta II. chce z neho urobiť sira Edmunda. Bol prekvapený. „Nebolo to pre mňa ľahké,“ spomína na to dnes. „Nemal som pocit, že som ten správny typ človeka pre titul.“ Keby pre nič iné, už preto, že nositeľ rádu Britského impéria sa nemôže po rodnej Papakure na Novom Zélande prechádzať v starých montérkach. „Bože môj,“ povedal si vtedy, „budem si musieť kúpiť nové.“
Hillary nebol typický dobrodruh, ale obyčajný chlapík, ktorému sa pošťastilo prejsť mnohými skúškami. Ako sám hovorí, zdolanie vrcholu Mount Everestu sa mu zdá oveľa menej významné ako kroky, ktoré nasledovali. V ďalších rokoch pomáhal zlepšovať život svojich priateľov, nepálskych šerpov, chrániť kultúru a prírodnú krásu Himalájí. Staval školy, nemocnice, vodovody, ambulantné strediská, mosty i budhistické kláštory. Svojím spôsobom vrátil ľuďom pomoc, ktorú mu poskytli v horách. „Keby sme nechodili do školy, boli by sme teraz len pasákmi jakov,“ hovorí šerpa Ang Rita, ktorý spravuje Hillaryho nadáciu v Káthmándú. Každoročne dáva charitatívna organizácia 400-tisíc dolárov na rozvoj projektov v nepálskej oblasti Solu Khumbu. Učiteľ šerpa Pasang len dodáva: „Hillary je človek s veľkým srdcom.“
Vysoké dobrodružstvo
Cesta na najvyšší vrchol sveta však pre Hillaryho nebola priamočiara. V knihe Vysoké dobrodružstvo píše aj o svojich predchádzajúcich pokusoch. Už v roku 1952 sa pokúsil Mount Everest dobyť prvýkrát, ale nepodarilo sa mu to. Ľudia v Anglicku ho po tomto pokuse požiadali, aby k nim prehovoril na jednom stretnutí. Hillary za búrlivého potlesku vystúpil na pódium. Poslucháči mu vzdávali poctu za jeho obdivuhodný pokus, avšak Edmund Hillary to považoval za neúspech. Odstúpil od mikrofónu a poodišiel na kraj pódia. Potom sa obrátil k fotografii Mount Everestu a tichým hlasom povedal: „Hora, prvýkrát si ma porazila, ale nabudúce porazím ja teba. Ty už viac neporastieš, ale ja áno.“
Stalo sa. Hillaryho húževnatosť ako prvá porazila sily prírody i zónu smrti. Strmé a mrazivé ľadovce, hlboké previsy, lavíny, vetry so silou víchrice, oslepujúce snehové búrky, nedostatok kyslíka, dehydratáciu, stratu orientácie a podchladenie. Hillary však nie je len Mount Everest a Himaláje. To sú aj výpravy do Antarktídy – v rokoch 1955 až 1958 sa zúčastnil novozélandskej expedície naprieč ľadovým kontinentom a roku 1958 bol členom prvej mechanizovanej výpravy na južnom póle. V druhej polovici sedemdesiatych rokov sa do jeho záujmu dostala posvätná rieka Indov Ganga, ktorú skúmal spolu so synom Petrom. V tom čase už takmer šesťdesiatročný Hillary sa musel vyrovnať so smrťou svojej manželky a dcéry, ktoré zahynuli počas leteckého nešťastia.
„Prežil som pozoruhodnú dobu, veľké dobrodružstvá, našiel som si výnimočne dobrých priateľov,“ povedal v nedávnom rozhovore 82-ročný Hillary. „A, samozrejme, mohli sme veľkou mierou pomôcť šerpom.“
