„Do zbrane,“ ozvalo sa z tlampačov v iránskej dedine Kúhsfed. Asi dvadsať mladých mužov, zvierajúc samopaly kalašnikov, sa trúsi z hlinených chatrčí, nasadá na nákladné auto a vydáva sa do púšte pri hraniciach s Afganistanom. O dve hodiny neskôr sa 130 policajtov a ozbrojených vidiečanov blíži k nepriateľovi. Afganským pašerákom drog, ktorí sa zastavili na čaj na úzkej horskej ceste. „Obkľúčili sme ich, a potom sa začala streľba. Zabili sme štyroch,“ hovorí 68-ročný Gholámí, šéf gardy v Kúhsfede pre denník Washington Post.

Vyhráva ópium

Na 1600 kilomerov dlhej východnej hranici vedie Irán svoju vojnu s drogami, ktoré prichádzajú od susedného najväčšieho svetového producenta ópia - z Afganistanu. Minulý rok Iránci skonfiškovali 85 percent na svete zhabaného ópia, podľa BBC spolu 278 ton. Aj tak hovoria, že vojnu prehrávajú. „Keby sme postavili čínsky múr, aj tak by pašeráci našli spôsob, ako sa sem dostať,“ hovorí Husajn Katabdár, šéf boja proti drogám v provincii Chorazán. „Keď dnes jedného zabijeme, zajtra prídu dvaja,“ dodáva.

Minulý rok sa v hraničnom pásme odohrali v priemere štyri prestrelky za deň. Pašeráci sú však lepšie vyzbrojení a svoju cestu cez Irán si jednoducho prestrieľajú. Protiletecké rakety, granáty, automatické zbrane a satelitné telefóny chránia karavány.

Teherán preto investoval milióny dolárov do výzbroje vidiečanov, postavil stovky kilometrov plotov a pozdĺž nich rozmiestnil 30 000 policajtov. V tisícich dedinách provincie Chorazán rozdali desiatky tisícov kalašnikovov. Pochvalne sa o tom vyjadrujú aj USA, ktoré inak nešetria kritikou na adresu Teheránu. „Žiadna iná krajina neberie boj s drogami tak vážne,“ uvádza sa v minuloročnej správe amerického ministerstva zahraničných vecí.

V chudobnej oblasti, kde má tristo ľudí jediný telefón a o satelite ani len nesnívajú, však odhodlanie nestačí.

Ako v obchodnom dome

Minulý rok Taliban vydal dekrét zakazujúci pestovanie maku a zahraničným novinárom ukazoval, ako sa vypaľujú polia s úrodou. Podľa Iráncov to však bol len trik na zvýšenie klesajúcej ceny ópia a zbavenie sa prebytočného tovaru. Produkcia klesla o tretinu, ale na iránskej drogovej ceste to nebolo poznať.

Afganský roľník, 38-ročný Ajúb Hasan, meral cestu cez hranicu dvakrát do roka v priemere so 100 kilogramami ópia na chrbte osla. Predtým si prenajímal pôdu za desatinu ceny úrody. Keď prišli suchá, nezarobil nič. Teraz sedí vo väzení v iránskom Mašháde.

Cesta do afganského centra obchodu s drogami v Herate je podľa neho celkom jednoduchá. „Je to ako obchodný dom. Ktokoľvek môže vojsť a nakúpiť,“ hovorí. Keď chce, môže si prenajať na cestu aj zbrane. Musí sa však vrátiť so 60 percentami zisku. Keď to neurobí, príslušník jeho rodiny sa stane rukojemníkom.

Tradícia v konzumácii

Za čias vlády šacha sa ópium v Iráne pestovalo a vláda ho sama distribuovala váženejším občanom. Po islamskej revolúcii v roku 1979 sa konzumácia ópia stala zločinom. So závislými sa vtedy nikto nemaznal. Niekoľko mesiacov dostávali metadon a potom ich jednoducho posadili do väzenia, píše Reuters.

Ópium sa stále príležitostne fajčí v Kermane, kde sa kedysi pestovalo. Starší Iránci využívajú jeho liečivé vlastnosti. Za pašovanie je trest smrti, ale v praxi sa aplikuje len proti najväčším pašerákom. Tých, čo prepadli drogám, posielajú teraz namiesto do väzenia na jednu zo 100 kliník na liečbu drogovo závislých. (kl)