že za ťažko zarobené doláre nakúpia sofistikovanú vojenskú techniku.
Podľa ročenky Medzinárodného inštitútu pre mier so sídlom v Štokholme (SIPRI) sa vojenské výdavky v Južnej Amerike vyšplhali zo 16,5 miliardy dolárov v roku 1991 na takmer 26 miliárd dolárov minulý rok. V Strednej Amerike, s výnimkou Kostariky, ktorá nemá armádu, zaplatili za zbrane minulý rok 2,9 miliardy, pričom v roku 1991 to bolo „iba“ 2,2 miliardy USD.
Chile, Brazília, Argentína, Venezuela a Kolumbia plánujú ešte väčšie nákupy. Brazília avizovala, že kúpi 24 nových bojových stíhačiek za 700 miliónov USD. Ide vraj o prvú etapu celkového nákupu 100 vojenských lietadiel v hodnote 3 miliárd dolárov. Chile zverejnilo záujem o nákup desiatich lietadiel F-16 za 700 miliónov dolárov. Tvrdí, že ide o „súčasť obnovy vojenského parku v hodnote 2,3 miliardy dolárov“. Argentína, ktorú sa snažia medzinárodné finančné inštitúcie „vykopať“ z finančného dna, má, aspoň na papieri, záujem o desať používaných lietadiel F-16. Venezuela už na F-16 lieta, rozhodla sa však obnoviť a kúpiť novú generáciu ponoriek a lodí.
Nákupy pritom nemajú z hľadiska národnej bezpečnosti žiadny zmysel, pretože v tomto regióne nejestvuje napätie, ktoré by si vyžadovalo útočné zbrane. V Južnej Amerike sa síce vedie asi 30 medzinárodných debát o hraniciach, konflikty medzi americkými štátmi však celkom úspešne rieši Organizácia amerických štátov, ktorú s výnimkou Fidela Castra rešpektujú všetci.
Prečo teda zbroja? Analytici zo SIPRI v rozhovore pre argentínsky denník La Nación uviedli, že ide „o hračky pre malých chlapcov“. Teda o rivalitu medzi armádami každej krajiny a „fyzickú potrebu vojakov mať väčší rešpekt“.
(taa)
