Vstup Slovenska do EÚ prináša so sebou potrebu výmeny osobných dokladov občanov. Okrem výmeny vodičských preukazov a pasov sa musí zmeniť aj systém ich vydávania, evidencie a registrácie občanov. Slovenské doklady nespĺňajú bezpečnostné štandardy EÚ, pretože sú ľahko falšovateľné a nezohľadňujú bezpečnostné trendy posledných rokov, ku ktorým patria biometrické metódy identifikácie osôb napr. pomocou odtlačku prsta, alebo integrácia s informačnými systémami prostredníctvom čipov implementovaných priamo na osobných dokladoch.
Ešte začiatkom minulého mesiaca bol zástupcom štátnej správy predstavený projekt Citizen Identification Protection System (CIPS), bezpečnostný systém na identifikáciu občanov. Riešenie pokrýva celý proces moderného spracovávania dokumentov: decentralizovaný zber dát, bezpečnú šifrovanú komunikáciu medzi lokálnymi pracoviskami, centrálnym archívom a personalizačným centrom až po vyhotovovanie osobných preukazov v centrálnom personalizačnom centre.
Riešenie CIPS už používajú napríklad v Bosne a Hercegovine, krajine veľkosťou porovnateľnej so Slovenskom.
Ako hovorí Emil Fitoš, manažér pre vládny segment spoločnosti Siemens Business Services, medzi oboma krajinami sú podobnosti, ktoré by sa dali využiť v náš prospech. V tejto krajine bol prijatý zákon, ktorý zaväzuje občanov do dvoch rokov svoje občianske preukazy vymeniť za bezpečné doklady. Tým je aj zabezpečené to, že do týchto dvoch rokov sa skompletizuje register obyvateľov.
V Bosne a Hercegovine stačilo na realizáciu projektu sedem mesiacov
Výberové konanie prebehlo v apríli minulého roka, projekt bol naštartovaný v júli a oficiálne odovzdaný 31. januára tohto roka.
Za dva roky vymenia 5 miliónov preukazov.
Sprevádzkovalo sa 140 zberných miest a k tomu 20 mobilných pracovísk, ktoré obsahujú takú istú techniku ako zberné miesto. Na zbernom mieste občanovi zosnímajú biometrické údaje, otlačky štyroch prstov, na elektronický tablet zaznamená svoj podpis a nechá sa odfotiť. Tieto údaje sa zavedú do registra a takmer okamžite sa začína s personalizáciou, ktorá sa deje na vzdialenom pracovisku. O dva až tri dni si môže občan svoj doklad vyzdvihnúť tam, kde odovzdal svoje údaje.
Jediné miesto, kde môže dôjsť k úniku
Tým je personalizačné miesto. To je dôvod, prečo sa vo väčšine krajín buduje iba jedno. Dá sa tak vybaviť aj fyzickými aj elektronickými ochrannými zariadeniami a personálom, ktorý spĺňa najvyššie bezpečnostné štandardy.
Údaje sa sústreďujú v centrálnej databáze, ktorá je postavená na báze clustra, pričom obe časti sú navzájom synchronizované, takže v prípade vážnejšieho poškodenia niektorého z pracovísk sa dá pokračovať v práci bez prerušenia. Civilný register obsahuje kompletné databázy, v ktorých je zahrnutá história, identifikačné údaje občanov krajiny, pridelené vodičské oprávnenia a evidencia vydaných pasov.
Aby sa predišlo tomu, že sa k občanom dostali karty, ktoré nespĺňajú bezpečnostné opatrenia alebo sa nedajú čítať elektronickými zariadeniami, prechádza každá karta pred opustením personalizačného centra systémom riadenia kvality. Do systému sú implementované všetky čítacie zariadenia, ktoré porovnávajú napríklad zhodu fotografií na karte a v databáze i zhodu odtlačkov prstov. Pri textoch, ktoré sa majú snímať strojovo, sa meria presná veľkosť písma, vzdialenosť od okraja, vzájomné vzdialenosti tak, aby sa napríklad pri systéme hraničnej kontroly občan nedostal do zbytočných „problémov“.
Okrem kvality dokladov je dôležité aj to, ako je navrhnutý a implementovaný celý proces životného cyklu dokladu. Sú presné informácie koľko kariet bolo vyrobených a kde sa presne nachádzajú. Takisto musia byť stanovené konkrétne miesta, kde sa karty prepočítavajú. Existuje sofistikovaný systém na skladovú evidenciu. Pre karty, ktoré sa nepodarí dobre personalizovať, sú určené presné postupy skartovania. O každej skartácii musí byť vyhotovený záznam, ktorý sa archivuje až 20 rokov. Pri všetkých zvlášť citlivých operáciách, kedy by mohlo dôjsť k úniku, sú prítomní dvaja pracovníci, ktorí sa kontrolujú navzájom.
Laserové gravírovanie, čiarové kódy
Otlačok prsta je uložený v dvojdimenzionálnom čiarovom kóde. V bežnom čiarovom kóde je uložené rodné číslo, alebo jednoznačne identifikačné číslo každého občana. Policajti pracujúci v teréne pri zisťovaní totožnosti osôb majú pri sebe čítačku čiarového kódu vybavenú GSM, alebo GPRS modulom, ktorý sa dokáže prepojiť s databázou kde sa vykoná porovnanie údajov. Vzápätí sa vráti správa, či údaje zodpovedajú tomu, čo bolo načítané na ulici.
S čipom, alebo bez?
Celý projekt bol v Bosne a Hercegovine financovaný z troch zdrojov: z daru nemeckej ambasády, pôžičky od lokálnej pošty a telekomu na prevádzkovanie siete a zo štátneho rozpočtu. Cenu karty však hradí občan. V Bosne a Hercegovine je to 5 eúr. Poplatok za vydanie vodičského preukazu je 20 eúr, v Nemecku 25 . Vláda Bosny a Hercegoviny sa rozhodla používať zatiaľ karty bez čipu, no celý systém je nastavený tak, aby bolo možné v prípade záujmu o čipové karty pridať k linke ďalší modul a naštartovať výrobu smart kariet.
Zaujímavú aplikáciu presadzuje EÚ, ktorá na základe čipových kariet slúžiacich na identifikáciu občana organizuje voľby. Pre štáty EÚ je to prioritná záležitosť, pretože by chceli týmto spôsobom k voľbám prilákajú predovšetkým mladých ľudí.
RADOVAN KOVALSKÝ
