líme si niektoré technológie ochrany dokladov totožnosti pred falšovaním, ktoré v rámci komplexných projektov dodáva firma Hewlett Packard, prídeme na to, že zavedenie jednej konkrétnej technológie ochrany otvára nové možnosti aj v tejto oblasti.
Mince, bankovky a dokumenty boli odjakživa v pozornosti kriminálnych živlov, ktorí sa snažili podvodom dosiahnuť to, čo si drvivá väčšina musela obstarať legálne. Oficiálne úrady vydávajúce menu a dokumenty museli neustále zavádzať nové metódy ochrany pred falšovaním a pozmeňovaním. Vždy to bol skrytý neľútostný boj, v ktorom na začiatku mali náskok oficiálni vydavatelia. Keď sa však kriminálnym živlom podarilo náskok dobehnúť, bolo potrebné uviesť do života nové prvky ochrany. Nie je tomu inak ani dnes. Jednoduchou a širokou dostupnosťou tlačiarenskej a reprodukčnej techniky, ako aj jej vysokou kvalitou sa výrazne zjednodušili spôsoby falšovania. Bolo potrebné uviesť do života nové ochranné prvky, ktoré by tento spôsob falšovania spravili nepoužiteľným. Impulzom zavádzania nových technológii do oblasti ochrany oficiálnych dokumentov pred falšovaním bola aj Rezolúcia bezpečnostnej rady OSN číslo 1373 z roku 2001, ktorá po tom ako sa prišlo na to, že svetový terorizmus využíva falšované doklady totožnosti, odporučila členským štátom hromadne zavádzať nové technológie ochrany. Danú problematiku upresňujú aj nové pravidlá pre pasy členských štátov Európskej únie, ako aj napríklad požiadavky USA na kvalitu cestovných pasov tých krajín, ktoré majú s USA bezvízový styk. Slovensko plánuje v tejto oblasti investovať tak, aby naše doklady totožnosti neboli hromadne zneužívané. Vieme, že od budúceho roku by sme mali začať vydávať nové cestovné pasy so zvýšenou ochranou pred falšovaním.
Cestovný pas, preukaz totožnosti, doklady pre žiadateľov o azyl, doklady totožnosti pre cudzincov s dlhodobým pobytov na Slovensku, vojenské knižky, vodičské preukazy, osvedčenia o evidencii vozidla, vízové nálepky, ale aj napríklad rodné a sobášne listy, to sú všetko hromadne sa vyskytujúce dokumenty, ktoré sú vystavené neustálej pozornosti falšovateľských profesionálov. Nie všetky vyššie spomenuté dokumenty musia mať však najvyššií možný stupeň ochrany a na druhej strane nie všetky technológie sa dajú pre jednotlivé typy dokumentov použiť. Vo všeobecnosti platí, že najmä cestovné pasy a preukazy totožnosti by mali mať najvyššiu možnú ochranu pred falšovaním.
Moderný preukaz totožnosti, ako aj cestovný pas (strana s údajmi o držiteľovi) sa vyrába z plastu (polykarbonát), čo má komplikovať život falšovateľom používajúcim klasickú reprodukčnú techniku. Okrem vyššej bezpečnosti, materiál z plastu umožňuje použiť napríklad aj modernú technológiou gravírovania a čipovú technológiu. Z pohľadu technológie je rozdiel medzi preukazom totožnosti a pasom minimálny. Jediný rozdiel je v tom, že pas musí mať dohodnutý počet „prázdnych“ strán pre víza a úradné záznamy. Tieto strany sú chránené tradičnými technológiami známymi zo sveta tlačív a bankoviek a nadštandardná bezpečnosť sa dá zabezpečiť špeciálnym spôsobom väzby s plastovou časťou s údajmi.
Bezpečnostné ochranné prvky dokladov
Ochranný prvok musí byť na jednej strane ťažko falšovateľný a na strane druhej musí mať možnosť pomerne jednoduchého spôsobu overovania pravosti. Kontrola bezpečnostných prvkov dokladov musí byť rýchly a jednoznačný proces. Spravidla sa bezpečnostné prvky rozdeľujú na dve skupiny. Prvá skupina slúži na rýchle a jednoduché overovanie pravosti a druhá skupina ochranných prvkov vyžaduje na overenie špeciálne zariadenia.
Bezpečnostné prvky prvého overovania
Medzi ne patria najmä:
* tradičné ochranné prvky používané najmä na bankovkách a ceninách - špeciálna grafika, tlač, použité farby a materiál, vodotlač, perforácie, vkladané kovové fólie, hologramové značky a pod. Vo svete moderných dokladov sa používajú tieto prvky najmä na ochranu „papierovej“ časti pasu.
* moderné a vysoko bezpečné ochranné prvky postavené na báze špeciálneho laserového gravírovania do plastového základu dokladu. Táto technológia sa používa na tvorbu polopriehľadnej grafiky vygravírovanej do plastového materiálu dokladu tak, že nenaruší čitateľnosť pod ním zobrazených údajov. Nad štandardné údaje zobrazené na doklade je možné takto vygravírovať napríklad ešte jednu čierno-bielu fotografiu držiteľa dokladu, alebo štátny znak. Touto metódou je taktiež možné vytvoriť grafiku s hologramovými vlastnosťami. Uvedená technológia patrí momentálne medzi mimoriadne bezpečné, nakoľko nie je jednoducho falšovateľná a jej technologické zariadenia sú vyrábané, distribuované a prevádzkované v špeciálnom bezpečnostnom režime.
Bezpečnostné prvky, ktorých pravosť sa dá preveriť iba špeciálnym zariadením
Čipové technológie. Do tejto skupiny patria tradičné technológie mikropísma viditeľného pod lupou, farby viditeľnej iba pod UV svetlom, ako aj elektronická bezpečnosť realizovaná prostredníctvom čipovej technológie a použitie biometrie.
Ak sa čip zakomponuje do plastovej časti dokladu je možné naň v zakódovanej elektronickej forme umiestniť minimálne všetky textové a grafické údaje, ktoré sú zobrazené na dokumente.
Kontaktné čipy - (tzv. Smart Card). Na kontaktný čip, ktorý sa podobá napríklad na čip telefónnej karty, je možné umiestniť navyše aj príslušné kryptovacie algoritmy, digitálne certifikáty a kódovacie kľúče. Potom je možné v spolupráci s tzv. infraštruktúrou verejného kľúča (PKI infraštruktúra) realizovať napríklad vysoko bezpečnú elektronickú autentifikáciu pri práci s Internetovými aplikáciami a elektronickou poštou. Použitie tejto technológie v dokladoch totožnosti automaticky otvára okrem iného aj možnosť širokého využitia Internetu v oficiálnom styku občana s úradmi.
Bezkontaktný čip je zatavený do plastového základu dokumentu a používa sa na uchovanie menšieho počtu dát, napríklad zakódovaných základných údajov, ktoré sú zobrazené na doklade.
Biometria je technológia, ktorá zabezpečuje bezpečnú identifikáciu pomocou jedinečných biologických znakov človeka. Charakteristické prvky odtlačku prsta, štruktúry zrenice, rozmery hlavy v rôznych miestach a pod. - to sú všetko údaje, ktoré môžu byť umiestnené na doklade - elektronicky v čipe.
Optická pamäť - je technológia, ktorá pretransformuje alfanumerické údaje, prípadne aj zdigitalizovanú fotografiu držiteľa dokladu na kód, ktorý sa vytlačí a zobrazí na doklad. Po jeho zoskenovaní sa pri preverovaní jeho pravosti prečítaný kód odkóduje, čím sa na zariadení zobrazia spätne zrekonštruované originálne údaje.
Použitie čipovej technológie a optickej pamäti v cestovných pasoch umožňuje rýchlu elektronickú kontrolu pravosti dokladu, ako aj napríklad rýchlu evidenciu a kontrolu oprávnenosti prechodu štátnej hranice cez hraničný prechod. Pracovník hraničnej polície v takom prípade po vsunutí, prípadne priložení pasu, k čítaciemu zariadeniu preverí, či sa údaje na dokumente zhodujú s údajmi, ktoré boli prečítané z čipu a za ten čas mu systém kontroly preverí v centrálnych registroch, či kontrolovaná osoba môže prekročiť štátnu hranicu.
Procesná bezpečnosť
Je nutnou požiadavkou, bez ktorej sa aj ten najdokonalejšou technológiou chránený doklad stáva nedôveryhodným. Moderné systémy vydávania dokladov pracujú tak, že po zadaní žiadosti o vydanie dokladu systém automaticky overí napríklad v registri obyvateľstva, trestnom registri, registri už vydaných dokladov a pod. oprávnenosť jeho vydania a správnosť údajov na ňom uvedených. Následne sa automaticky vykoná perzonalizácia dokladu, najčastejšie v centralizovanom špecializovanom pracovisku. Táto časť bezpečnosti dokladu nie je pre držiteľa viditeľná, ale odborníci ju považujú za nemenej dôležitú. Okrem bezpečného workflow-u, robustnej aplikácii sem patrí aj bezpečná sieť, ale aj bezpečná distribúcia dokladov. Vysokou úrovňou bezpečnosti v tejto oblasti je možné prechádzať neoprávnenému vydaniu alebo vydaniu originálneho dokladu s nepravdivými údajmi.
Vzťah medzi dokladom s modernými ochrannými prvkami a eGovernmentom
Súvis medzi dokladom a eGovernmentom vzniká vtedy, ak doklad obsahuje čip s možnosťou jednoznačnej elektronickej identifikácie držiteľa, napríklad s párom PKI kľúčov. Druhou nevyhnutnou požiadavkou je, samozrejme, existencia PKI infraštruktúry s certifikačnou autoritou uznanou štátnou správou. Potom je možné vybudovať a občanom krajiny využívať také služby, ako napr.:
* hlasovanie vo voľbách a referendách prostredníctvom Internetu,
* elektronické vyplňovanie a zasielanie oficiálnych dokumentov ako napr.: daňové priznania, trestné oznámenia,
* elektronické vyplňovanie a zasielanie žiadostí o cestovný pas, víza,
* zadávanie zmien v oficiálnych registroch cez Internet,
* prihlasovanie sa do starostlivosti vybraného lekára a zdravotnej poisťovne, prezeranie si výsledkov vyšetrení cez Internet
* prihlasovanie sa do škôl a kurzov, rezervácie výpožičiek v knižniciach a archívoch
* zadávanie žiadostí o sociálnu starostlivosť, dávky v nezamestnanosti
* a mnohé iné.
Je známou pravdou, že jednou z hlavných prekážok rozvoja aplikácii eGovernmentu bola aj potreba vydávania jednoúčelových čipových kariet, ktoré by dôveryhodne autentifikovali používateľa v prípade oficiálnej elektronickej komunikácie. Umiestnenie čipu na preukaz totožnosti, okrem toho že zvyšuje jeho bezpečnosť pred falšovaním, otvára vyššie spomenuté možnosti. Niektoré krajiny už zaviedli preukazy totožnosti s čipom, niektoré ich postupne zavádzajú, alebo o tom uvažujú. Potom namiesto chodenia po úradoch si môže občan vybaviť úradné záležitosti z domu, z pracoviska prípadne z tzv. Internet Café. Nájde si požadovanú internetovú stránku, vyplní formulár a podpíše sa naň zasunutím preukazu totožnosti do čítacieho zariadenia a transakciu potvrdí ešte osobným kódom PINom. Všetko tak, ako poznáme dnes z bankomatov.
Firma HP spolu so svojimi špecializovanými partnermi štandardne dodáva komplexné projekty na systémy pre správu a vydávanie dokladov. Dokáže zrealizovať kompletný reťazec: návrh a vývoj dokladu a jeho ochranných prvkov, ich prvovýrobu, systémy na ich personalizáciu, ako aj informačnú podporu celého procesu a súvisiacu infraštruktúru. Okrem toho, samozrejme, aj projekty umožňujúce využívanie služieb eGovernmentu. K tomuto tvrdeniu ju oprávňuje rad úspešných referencií v tejto oblasti pre inštitúcie v krajinách ako napríklad Poľsko, Bulharsko, Izrael, Taliansko.
Peter Augustín
Hewlett-Packard Slovakia, s.r.o.
