Prvým spôsobom, ako sa ním môže stať, je, že mu poručiteľ svoj majetok alebo jeho časť vyslovene odkáže. Vtedy má štát také isté práva a povinnosti ako ktorýkoľvek iný dedič - dedičstvo môže odmietnuť, a ak ho prevezme, musí odviesť dedičskú daň.

Druhým spôsobom, ako sa štát k pozostalosti môže dostať, je, že mu jednoducho pripadne, pretože ju nemá kto zdediť, lebo:

poručiteľ nezanechal závet a nie sú ani dedičia zo zákona,

poručiteľ nezanechal závet a dedič zo zákona dedičstvo nenadobudol (napríklad zriekol sa ho, je nezvestný, umrel),

poručiteľ závet síce zanechal, ten je však neplatný a dedičia zo zákona nie sú,

poručiteľ v závete neodkázal celý svoj majetok, ale len jeho časť a tú, čo neodkázal, nemá kto zdediť, pretože dedičia zo zákona nie sú, alebo

dedič zo závetu dedičstvo nenadobudol (zriekol sa ho, je nezvestný, umrel) a dedičia zo zákona nie sú.

Štát v tomto prípade majetok nezdedil v pravom slova zmysle, ale mu pripadol zo zákona ako vec bez vlastníka, nemôže ho preto odmietnuť, dedičskú daň však neodvádza.

Odúmrť - takto štátom nadobudnuté dedičstvo sa označuje ako odúmrť. Spravuje ho okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa tento majetok nachádza.