Ak pozostalosť nenadobudne dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa zo závetu zdedí len časť pozostalosti, ostatnú časť pozostalosti nadobúdajú dedičia zo zákona.
Dedenie zo zákona
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
Ak niektoré z detí poručiteľa nededí (poručiteľ ho napríklad vydedil), jeho dedičský podiel sa rozdelí rovným dielom medzi ostatné deti poručiteľa. Ak nededia ani tieto deti, alebo niektoré z nich, dedia rovným dielom ich potomkovia, teda vnuci poručiteľa.
Ak nededia ani vnuci či pravnuci poručiteľa, dedí jeho manžel, rodičia a ďalej tí, ktorí s ním najmenej rok pred jeho smrťou žili v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu o spoločnú domácnosť starali alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu pozostalosti.
Ak nededí manžel ani žiaden z rodičov, dedia rovným dielom súrodenci poručiteľa a tí, ktorí s ním najmenej rok pred jeho smrťou žili v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu o spoločnú domácnosť starali alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, jeho dedičský podiel rovnakým dielom nadobúdajú jeho deti, teda synovci a netere poručiteľa.
Ak v tretej skupine nik nededí, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa.
Problémy s dedičstvom
Ustanovený, ale aj potenciálny dedič nemusí mať vždy o pozostalosť záujem. Dedičstvo, to totiž nie sú len práva, ale aj povinnosti, neraz na míle vzdialené osobnému či profesijnému záujmu dediča.
Dedičstva sa možno vzdať
Zatiaľ čo dedičstvo napríklad listov podielových fondov si dedič nemusí ani uvedomiť, zdediť rumovisko alebo firmu tesne pred krachom mu môže narobiť riadne problémy. O dlhoch ani nehovoriac.
Zákonodarcovia pamätali aj na takúto situáciu a preto uzákonili možnosť problematického dedičstva sa zriecť. „Je to výnimočné,“ tvrdí ale notár Miroslav Pavlovič.
Ak sa dedič pre túto alternatívu rozhodne a dedičstva sa vzdá, mal by vedieť, že svoje rozhodnutie už nemôže vziať späť. Rovnako by mal vedieť, že na výber má len dve možnosti - buď dedičstvo prijať také, aké je, alebo odmietnuť. Prijať tú časť, ktorá sa mu hodí, a nepohodlnú naopak odmietnuť, jednoducho nie je možné.
Výnimočné však nie je, ak po zosnulom zostanú dlhy, či, ak neúspešne podnikal, nesplatené pohľadávky. Dedičia si z pozostalosti v tomto prípade veľa neužijú, nemusia sa však obávať, že ak sa ukáže, že dlhy hodnotu pozostalosti prevyšujú, budú musieť niečo doplácať. „Za zdedené dlhy dedič zodpovedá do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva,“ diktuje zákon. Dokonca sa s veriteľmi môžu dohodnúť, že im svoje dedičstvo prenechajú, musí to však odobriť súd.
