Šimon Kóňa, výrobný riaditeľ PM Zbrojníky z Levíc, ktorého šunku Magna zaradila asociácia do zoznamu nekvalitných, tvrdí, že Magnu nepredávajú ako šunku. „Viem zdokladovať, že názov Magnum šunka sme zmenili na nárez od 18. marca a na nových obaloch je uvedený Magna nárez, nie šunka,“ povedal Kóňa. Pochybuje, že v súčasnosti by sa tieto výrobky mohli nachádzať v obchodnej sieti vzhľadom na svoju trvanlivosť.

Zmenu obalov a názvu výrobku avizuje aj Ignác Bertovič, majiteľ firmy Berto z Vysokej na Morave. Nižšie hodnoty bielkovín vysvetľuje tlakom kupujúcich a obchodných reťazcov na cenu výrobku. „Neviem, kto bude kupovať šunku za cenu tristo korún za kilogram,“ vyjadril sa Bertovič.

Testom asociácie neprišli tri šunky od výrobcu Mäsopriemysel Myjava. Vedúci výroby Milan Fabuš považuje testovanie za nefér. „Pri rozboroch začali používať potravinový kódex, ktorý mal byť platný až od nového roku. Doteraz platný kódex triedi šunky na prvú triedu, kde sú šunky s obsahom bielkoviny 18 percent, a druhú triedu s obsahom 15 percent. Naše šunky patria do druhej triedy,“ povedal Fabuš. Z vlastných rozborov zo včerajška podľa neho vyplýva, že normu plnia.

Miloš Lauko z asociácie poprel, že by existovali dve triedy pre šunkové produkty a zdôraznil, že platí norma minimálneho obsahu bielkovín 18 gramov na 100 gramov šunky univerzálne.

Nedostatky medzi ponúkanými šunkami a predpismi priznáva Edita Ohrablová zo Zväzu mäsiarov Slovenska. Problém podľa Ohrablovej vyrieši nový potravinový zákon a z neho vychádzajúci potravinový kódex od júla tohto roku. „Chceme dosiahnuť, aby sa zvýšila kvalita výrobkov po zmene zákonov. Na druhej strane sa spotrebiteľ tiež bude musieť naučiť, že za kvalitu sa platí viac,“ vysvetlila Ohrablová.

Výrobcov šunky za nedodržanie uvádzaných hodnôt nie je podľa Petra Tureka zo Štátnej veterinárnej a potravinárskej správy Slovenska pre nedokonalosť zákona možné sankcionovať.

Ktoré šunky vyhodnotili ako nekvalitné?

Zdroj: Asociácia spotrebiteľov Slovenska