BRATISLAVA - Do penzijnej reformy sa zapoja hlavne mladí ľudia. Tí majú totiž najväčšiu šancu nasporiť si na dôchodok na vlastnom účte. „S rastúcim vekom popularita kapitalizačného dôchodkového piliera klesá,“ zistil Inštitút pre sociálne a ekonomické reformy v ankete, ktorú pred dvoma týždňami spustil na dvoch internetových portáloch.

Z vyše tristo hlasujúcich je do kapitalizačného piliera rozhodnutých vstúpiť 46,5 percenta respondentov. Verných súčasnému systému chce zostať 26 percent hlasujúcich a zatiaľ nerozhodnutých je 27,5 percenta opýtaných. „Skutočné percento ľudí zapojených do reformy bude nižšie, keďže na internete hlasujú hlavne tí informovanejší,“ myslí si koordinátor prieskumu Peter Goliaš.

Vekový pomer ľudí zúčastnených na penzijnej reforme by však mal zostať podobný, ako naznačil prieskum. Na dôchodky si teda začne šetriť hlavne mladá generácia. Z vekovej skupiny do 20 rokov plánuje do kapitalizačného piliera vstúpiť až 77 percent respondentov. Naopak, medzi ľuďmi staršími ako 50 rokov by tak spravilo len 18,5 percenta opýtaných. Zaujímavé správy o účasti ľudí na dôchodkovej reforme prichádzajú z Poľska aj Maďarska. V oboch krajinách výsledky prekročili predchádzajúce odhady. V Poľsku si sporiť na osobných dôchodkových účtoch začalo vyše 60 percent z tých, čo sa mohli rozhodnúť. V Maďarsku sa do reformy zapojilo 48 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

Čím viac ľudí sa do penzijnej reformy zapojí, tým viac bude v nasledujúcich rokoch stratová Sociálna poisťovňa. Tá bude mať totiž v priebežnom systéme menej peňazí na vyplácanie súčasných dôchodcov a starších ľudí, ktorí si na vlastný dôchodok už nestihnú našetriť na osobných účtoch v dôchodkových sporiteľniach.

Podľa hrubých odhadov bude Sociálnej poisťovni po naštartovaní reformy chýbať v prvých rokoch šesť miliárd korún ročne, ak sa do reformy zapojí pätina pracujúcich. Ak si na osobných účtoch začne sporiť tretina ľudí, diera v priebežnom dôchodkovom fonde sa vyšplhá na takmer desať miliárd ročne. V prípade, že sa pre reformu rozhodne polovica ekonomicky aktívnych ľudí, bude Sociálnej poisťovni v nasledujúcich rokoch chýbať okolo 15 miliárd korún.

Tieto deficity sú však len dočasné a o niekoľko desaťročí už bude priebežný dôchodkový fond hospodáriť znova bez straty, pričom dôchodky budú vďaka zavedeniu osobných penzijných fondov niekoľkokrát vyššie, ako sú dnes. Na prefinancovanie výpadkov priebežného systému počas reformy budú štátu slúžiť privatizačné príjmy zo špeciálneho účtu v NBS.

„Teraz je na účte 64,5 miliardy korún,“ upresnil hovorca ministra financií Peter Papanek. Takáto suma by mala na vykrývanie výpadkov príjmov priebežného dôchodkového stačiť na niekoľko rokov, potom bude treba nájsť nové zdroje. Pôvodne reformátori počítali s príjmami z privatizácie niektorých ďalších štátnych účastí vo veľkých podnikoch, no podľa informácií FNM sa tento rok s takými odvodmi nepočíta.

TOMÁŠ VELECKÝ