čov vyjadrilo svoj súhlas so vstupom krajiny do EÚ, čo je nový rekord medzi pristupujúcimi krajinami. Pri otázke, kto je zodpovedný za slabú účasť na referende (52,15 % voličov), ktorá ledva stačila na jeho platnosť, je vidieť už prvý signál, že sa politické strany dostávajú do obvyklých škriepok.
Popritom musí Slovensko na ceste do únie pod taktovkou premiéra Mikuláša Dzurindu splniť ešte mnoho úloh. Nezamestnanosť (18 percent) sa aj po vstupe krajiny do EÚ, napriek všetkým serióznym prognózam zníži iba nepatrne. Enormné regionálne rozdiely medzi Bratislavským regiónom, ktorý je čo do produktivity a kúpnej sily na európskej úrovni, a zvyškom krajiny, sa budú aj napriek podpore zo strany EÚ vyrovnávať iba veľmi pomaly. Experti z EÚ upozorňujú na to, že kvôli extrémnej byrokracii sa informácie o programoch EÚ iba ťažko dostávajú do jednotlivých regiónov. Slovenskí úradníci, ktorí im majú tento prístup uľahčovať, nemajú často o to záujem. Sú zle platení a profitujú z rôznych prekážok, pri odstraňovaní ktorých si často niečo privyrobia.
Európska únia má viac ako slovenská verejnosť na zreteli nedostatočnú integráciu 8-percentnej rómskej menšiny. Oficiálne miesta, počínajúc zodpovedným podpredsedom vlády Pálom Csákym, strácajú energiu na sympóziách, na ktorých predstavujú svoje "návrhy", namiesto toho, aby sa triezvo pozreli na neutešenú realitu.
