Tradičný majstrovský rituál. Hráč Chemosvitu Svit Nikola Jakšič strihá na pamiatku sieťku z basketbalového koša po finálovom víťazstve nad Lučencom (63:50).
FOTO TASR - MILAN KAPUSTA
Náš mužský basketbal má nového kráľa. Svit ukončil v sobotu dramatickú päťzápasovú finálovú sériu s Lučencom víťazstvom pod vlastnými košmi (63:50) a zaujal miesto na slovenskom výslní. Štvornásobný vicemajster z posledných ligových ročníkov vystriedal Pezinok, ktorý sa po finančnom krachu ôsmeho titulu za sebou a deviateho celkovo v samostatnej ére nedočkal.
Keď sa 21. septembra jedenásty ročník I. ligy rozbiehal, fanúšik i odborná verejnosť dúfali, že sa niektorý z ďalších tímov výkonnostne priblíži k suverénnym Pezinčanom. Prešlo niekoľko dní a spod Malých Karpát vyšla správa o odskočení dovtedy štedrého mecenáša, sklamaného prehrou v parlamentných voľbách. Nasledoval exodus legionárov a neskôr aj slovenských reprezentantov. Pezinok súťaž dohral, skončil s hráčmi bez ligových skúseností na 8. mieste, tretí od konca.
Podobný príbeh by mohla vyrozprávať iná bašta nášho mužského basketbalu - Prievidza. Dvojnásobný slovenský a predtým dvojnásobný československý majster minimálne na rok zmizol z prvoligovej mapy. Vypadol klub, ktorý vychoval desiatky vynikajúcich hráčov, medzi nimi Ivana a Petra Chrenkovcov, najlepších basketbalistov Slovenska v rokoch 1973 a 1974. S Pezinkom majú baníci čosi spoločné. Ich funkcionári, ohúrení nereálne „štedrým“ predchádzajúcim desaťročím, ako prví roztočili šialenú špirálu zvyšovania platov hráčov a angažovania pridrahých legionárov, navyše často s pochybnou výkonnosťou. V slovenských ekonomických pomeroch to nemohlo skončiť inak, ako tvrdým pádom na nos.
„Bola to chyba, hráčov nadhodnotili a teraz peniaze chýbajú,“ súhlasí tréner Žiliny Miroslav Rehák. Zaujímal nás názor bývalého reprezentačného kouča na úroveň ligy. „Výkonnostne vyčnievali obaja finalisti Svit a Lučenec, ktorí si dokázali udržať stabilitu formy. Ku koncu sa zlepšil aj bratislavský Inter. Ostatné družstvá tvorili veľmi vyrovnané pole s výkyvmi. Mám dojem, že sme sa posunuli v kvalite obrany, nasadenie v nej je oproti predchádzajúcim sezónam o niečo vyššie. Veľkou chybou je, že sa stále mení systém súťaže. Ani ten tohtoročný nebol dobrý. Veď od 15. marca, keď sa rozhodlo o vypadávajúcom, posledné dva tímy nehrali. Pritom hráči mali kontrakty a kluby ich museli platiť takpovediac za nič,“ povedal nám náš najskúsenejší ligový tréner.
Aká teda bola práve skončená domáca sezóna? Iste vyrovnanejšia a dramatickejšia.
To automaticky neznamená, že aj zaujímavejšia a kvalitnejšia. Barometrom sú diváci, a tých - až na svetlú lučeneckú výnimku - v hľadiskách opäť ubudlo.
PETER ŠEFRÁNEK
